Odpovedal: Dagmar
Re: neviem žiť
(číslo príspevku 247.313, zo dňa 23.04.2015. videné 379x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 247313:
Mne tu chyba dost vela informacii.
Vek?
Okrem nespracovanej sikany na pracovisku - existovali alebo existuju este ine spolu-priciny stavu poslednych rokov?
Bola absolvovana psychoterapia? Ak ano, kedy, ako dlho a s akym uspechom-neuspechom, u 1 alebo viacerych psychoterapeutov?
Ake konkretne spravanie Vasej osoby Vam sposobuje strach?
Strach je tu celkovo asi najcastejsie spominana emocia, strach zo seba, strach o syna, strach zo straty priatela, strach z osobneho zlyhania a dalsie.
Pre mna este jedna vec, ktoru si chcem vyjasnit - pre lepsie pochopenie, spominate viacere vztahy, ale nejestvuje asi nikto, ku komu mate taku doveru, ze by ste sa mu mohli otvorit, vyrozpravat a vyplakat. - bolo to tak vzdy, alebo ste to uz skusili a narazili ste na odmietnutie, alebo pre Vas negativne reakcie?
Priatel - ste s nim rok, je to dost kratka doba, syn zrejme pochadza z predchadzajuceho vztahu, aky je Vas vztah, preco sa hadate?, aky ma vztah k Vasmu synovi? Kolko ma syn rokov, ma aj on nejake problemy? Aka je Vasa osobna situacia - mate pracu, ste na materskej a pod? Mate okrem psych. problemov este ine problemy alebo ochorenia?
Rodicia - mate oporu, podporu, surodenci? Priatelka(y)?

Vdaka za odpoved, potom sa mozno na fore dostaneme dalej, lebo cim viac info poskytnete, tym viac sa Vam da pomoct.

K lieku sa vyjadri urcite neurolog / psychiater, ja za seba by som Vam zatial na srdce kladla v co najdohladnejsej dobe vyhladanie fundovaneho psychoterapeuta, pretoze osobne zatial (bez ostatnych info) primarne vidim za vsetkym nezvladnutu-nespracovanu zalezitost spred 5 rokov, ktora zanechala neblahe nasledky. Ak tuto nespracujete, nepohnete sa vpred, ten strach/ ta uzkost je v podstate uz chronicky/a a hlavne sa to prenieslo na ostatne oblasti Vasho zivota.
To, co sa stalo musite rekapitulovat a spracovat so specialistom - nie sama - a potom sa tomu celemu postavit. Da sa to. Ked to zmaknete, nadobudnete uz pocas toho boja opät Vasu stratenu sebadoveru, postupne, lebo teraz je to tak, ze ste v podstate akoby v pozicii, ze sa citite bezmocna.
Strach paralyzuje, ale ked zacnete bojovat, prejdete z pasivnej pozicie do aktivnej.
A to potrebujete.
Vziat to do ruk, popasovat sa s tym.
Ok, tak cakam na odpoved. Zatial sa drzte a hlavu hore!