Odpovedal: Dagmar pre Mimi
Re: neviem žiť
(číslo príspevku 247.332, zo dňa 27.04.2015. videné 329x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 247332:
Mila Mimi, ak Ti nebude vadit, ze Ti navrhnem tykanie, aj ked som mladsia, ako ty (35), povazujem Ta za skoro rovesnicku + skrz tykanie mi pride konkretne u Teba efektivnejsie prebrat dane problemy.
Neprekvapilo ma, ze je za Tvojim prvotnym problemom toho ovela viac, preto som Ti tu otazku aj polozila, lebo aj ked sa pozriem na tu sikanu a viem, ake nasledky dokaze sposobit, ten rozmer, ten rozsah tvojich terajsich problemov je predsa len too much.
Na fore pisem sama za seba, nie som studovany psycholog ani lekar, je iba Tvoje osobne rozhodnutie, ci napises o sebe viac, ale tu na fore je vela kvalitnych ludi, ktori maju okrem vzdelania (lekari, psychologovia, zdravotnici) aj osobne skusenosti a vela odziteho, takze minimalne usmernenie tu dostanes a mozno aj niekolko pre teba klucovych rad.
Mna osobne velmi zaujima aj to ostatne, co si este neuviedla, pretoze bez toho, aby sa vedelo, co sa kedy ako stalo sa da tazko odhadnut, co dalej a hlavne pochopit...
Zatial len tolko -obsah toho, co si napisala v tomto druhom prispevku pre mna osobne osvietil uz par tmavych komnat tvojej existencie, vela viem pochopit, vela z toho, cim trpis je v podstate logicke. Osobne vidim u Teba aj pozitiva, ktore Ty mozno UZ nevidis alebo vobec nevidis, takze bolo by fajn, keby si si uvedomila, ze ta panika nie je potrebna, lebo sa da vela spravit.
Myslim, ze ten strach Ta tak paralyzoval, ze nevidis ine moznosti riesenia situacii a reagujes uz iba prehnane emocionalne a rozum zapajas az ked je po vsetkom. To vsetko sa da zmenit, ale nie zo dna na den.
Musis chciet a musis si NAJST CAS aspon raz tyzdenne na psychoterapeuta. Hoci spociatku sukromne. Je to palka, ale mnohi pacienti si musia platit v zahranici uplne inu zdrav. pomoc, aby vobec prezili, toto skus prekusnut kym nenajdes niekoho cez poistovnu, lebo s tym musis zacat hned.
Bez psychoterapeutickej pomoci sa sama dalej nepohnes, samam mozes urobit vela, ale nie to klucove, tam potrebujes odbornu pomoc.
Bulimia je vazne ochorenie, napis ako dlho v akom rozsahu si nou trpela a aj to ostatne, co tomu predchadzalo.
Kamaratky - bohuzial, zatial si poriadne este nenasla. To, co opisujes sa stalo a deje vela ludom, ktori sa ocitli v krize alebo su zrazu chronicky chori. Opustit ta nemusia iba kamarati, mnohych ludi opusti vlastna rodina, partner...
Takze toto je vec, ktora sa na svete deje, skutocny priatel/-ka by nebola odisla.
Vsetko do seba obracat - to bola tvoja kompenzacia, styl, ako to vsetko prezit, ako dalej fungovat, ale to skor ci neskor vedie k vaznym psych. problemom a aj k burn-outu u niektorych ludi, takze sa budes musiet naucit kompenzovat, vyrovnavat zdravymi sposobmi.
Aku mas pracu ?(pytam sa kvoli tomu, co je u teba nou zatazovane alebo az pretazovane prave kvoli vhodnosti moznosti, ako to vykompenzovat pozitivne, zdravo).
Syn - ADHD - odkedy? tu vela zohrava rodinne prostredie, strava!!!, nedostatok mineralov, vitaminov, problemy rodica/-ov, soc. prostredie, skola atd. Tu by si mohla tiez uviest viac.
Priatel - pre zaciatok skus prestat s prenasledovanim a hlavne s neustalou kontrolou, k tomu neskor viac, ale radsej hned ako prilis neskoro, skus sa zatial vyrozpravat tu + u psychoterapeuta, priatela poriesime tiez. Daj mu pohov. To nikdy neuskodi, prave naopak.
Chodis na vzduch? Ked citis pretlak emocii, chod von, obehni blok, hocico, len sa nepustaj do tych scen, pri ktorych by casom usiel kazdy, to iste plati opacne, niektori muzi to vo vztahoch robia tiez.
Myslim, ze jeden z tvojich hlavnych problemov je fakt, ze sa necitis milovana a akceptovana taka, aka si. Ale to musi byt davneho data, to nevzniklo posledne roky.
Aj to sa da spravit :-). A zacat musis u seba. Mne osobne si sympaticka a to Ta v podstate nepoznam, ale vidim vela pozitiv. Ale najprv musis pochopit, ze dolezite je, ako Ty vnimas seba samu a ci Ty lubis seba samu taku aka si a to bez kladenia podmienok. Ak toto zvladnes, pride faza c. 2 - budes selektovat ludi z okolia, skoncia priatelstva, vztahy a vzniknu nove - dobre.
Je to beh na dlhu trat.
Fuu, tak som sa rozpisala, snad nevadi a aj ked Ta mozno ini nebudu na fore citat, neber im to za zle, kazdy ma svoje oblasti, ale iste si Ta precitaju viaceri - aj ked Ti neodpisu.
Vela ludi neodpise, lebo sami prezili podobne a nie kazdy sa k tomu chce vracat, ak to uz prekonal, to ale neznamena, ze neodpoved je ignoracia (tu na fore).
Niekto by Ti mozno aj chcel napisat, ale nevie ako to sformulovat.
P.S. ja mam na Teba malu prosbu, volaj ma Dagmar alebo Dadka, dakujem :-). A hlavu hore! Vzdy! Vstan a hlavu hore, väcsina veci sa da zlepsit, alebo dokonca uplne zvladnut.