Odpovedal: Katarína
Re: Ako takto žiť?
(číslo príspevku 244.669, zo dňa 23.05.2014. videné 427x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 244669:
Ešte by som sa chcela opýtať Dagmar v akej časti Slovenska žijete a či máte nejaké skúsenosti so psychológmi. Lebo ja som bola u jednej ktorá je vraj celkom dobrá, pracovala najprv v Čechách a teraz už na Slovensku ale nejaké konkrétne rady alebo pomoc mi nevedela dať, či respektíve poskytnúť.
Sestra mi doteraz hovorí že by jej bolo lepšie s exmanželom a že nemá robotu a peniaze že to má ťažké. Viem ako veľa si po rozvode vytrpela a 10 rokov od rozvodu ešte nemala ani iný vzťah.
Ja sa občas zamýšľam nad tým či to neprehánam a že čo by robili iné ženy v mojej situácii či by odpustili. Totižto ja som nevyrastala v harmonickej rodine, rodičia sa často hádali ale na druhej strane si boli verní. Neveru ani citovú nepovažujem za normálnu vo vzťahu dvoch ľudí. A myslím si že mám právo cítiť to čo cítim. Ja proste už k manželovi nemám úplnú doveru a mám pocit že už sa k nemu nechcem duševne priblížiť a bojím sa mu veriť. Aby som vysvetlila prečo: kým sme spolu chodili vypisoval mi smsky že ma ľúbi. Hovoril mi že inú babu nemal a tak som si myslela že je to pravda, hoci mi to jeho správanie niekedy nesedelo, občas mi nezavolal aj celý den a mala som taký pocit že mu na mne až tak nezáleží. Bol na dovolenke s kamarátmi odtiaľ mi tiež vypisoval sms že ma ľúbi a že na mna myslí a neskor som sa dozvedela že tam bol na izbe s nejakou kamarátkou. Kým som bola tehotná, bol často preč ale stále som verila že ma má rád hoci sa správal divne. Porodila som, dva týždne som bola šťastná tešila som sa z dieťaťa a potom sa stalo že mi povedal že má druhú stále pred očami a podobné veci. Ja som mala z toho doslova šok. Veľmi som ho ľúbila a on ma obral o radosť zo života a bohužiaľ do určitej miery aj o radosť z dieťaťa. Ešte stále k nemu niečo cítim ale už to nie je také silné ako bolo. Prepáčte, potrebovala som sa vypísať. A ešte k tým depresiám a frustráciám, tak tie ja cítim už teraz hoci ešte nemám 45 ani 50.
Príjemný zvyšok večera prajem