Odpovedal:
Katarína
|
Re: Ako takto žiť?
(číslo príspevku 245.195,
zo dňa 11.07.2014.
videné 414x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 245195:
Dobrý deň, písala som sem príspevok pred pár týždňami. Chcela by som sa vypísať a možno vypočuť si nejaký názor. Jedna moja kamarátka ktorá vychováva malú dcéru sama mi raz povedala že je lepšie keď je človek sám alebo ked má úplnú rodinu, pretože ked chýba otec tak tá matka nemá odkiaľ brať lásku a že je veľmi ťažké dávať ju dieťaťu. Ja mám taký istý pocit hoci je manžel fyzicky pri mne. Inak ma prekvapuje že manžel má taký názor že málokto má taký dobrý vzťah ako my dvaja a že nemáme problémy. Z nás by boli možno dobrí kamaráti. On sa teraz snaží, ale ako mám na to všetko zabudnúť a odpustiť? Neverím tomu že ma ľúbi a že som pre neho tá najdôležitejšia. Veď keby to tak bolo tak mi neubližuje a správa sa ku mne pekne.
A ešte jedna vec ma zraňuje. A neviem ako sa s tým vysporiadať. Spomínala som tú dievčinu do ktorej je alebo bol zaľúbený môj muž. S ňou sa teraz už ani veľmi nestretávam zato často vidím jej sestru. Tá sa na mňa díva takým zvláštnym opovrživým pohľadom. Oni všetci vedia že môj muž je alebo bol zaľúbený do jej sestry a ja som tam za chuderu. Oni sú z takej malej dediny kde sú klebety na dennom poriadku a pridáva k tomu aj moja svokra, ktprá nepovie len to čo nevie. Neviete mi poradiť ako sa s tým vysporiadať? Stále si hovorím že musím byť silná a že si z toho nejdem nič robiť. Ale je to ťažké. Ja som dosť citlivá a slaboch. Veľmi by som chcela stretnúť iného muža, ktorý by ma mal úprimne rád a vážil by si ma takú aká som.
|
|
|