Odpovedal: Igor
Re: Zivot v beznadeji.......
(číslo príspevku 232.467, zo dňa 30.03.2012. videné 510x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 232467:
Ano,Eva,zistovali..ta rodina,teda aj chlapec,byva,zhodou okolnosti v susednej dedine,kde som ja dlhe roky vyrastal..teda,mam informacie od znamych,z Obecneho uradu,resp.,aj od Policie..az na exekucie,ktorymi su "zavaleni",nie su o nich ziadne negativnejsie informacie/az na jedneho z jej surodencov,ktory udajne bol vo vykone trestu,za co,presne sa mi nepodarilo zistit,chlapec hovoril ine a "okolie" ine/..Presne toto su tie hranice,kedy sa clovek nevie rozhodnut..presne toto..a to..1.bud dat na radu jednych a nechat chalana,aby si zil svojim zivotom,ved je,akoze dospely,a nech si znasa vsetky nasledky svojho rozhodnutia a konania,alebo-2.riadit sa rodicovskym citom a intuiciou a sledovat ho na kazdom kroku"/nie sikanovat,riadit,prikazovat/,ale mat ho na ociach a hlavne dat pocitit rodine,ktora ho doslova vtiahla medzi seba,aby vedeli,ze im kazdou minutou niekto ide po krku,nedat im dychat,aby sa chalanovi nebodaj nieco nestalo alebo,aby ho do niecoho nekaleho nevtiahli..presne,ako opisujete vy:aby sa nestalo,ze sa budeme len necinne prizerat,ako sa syn ruti do zahuby a potom,ked bude ozaj neskoro,si budeme vycitat,ze sme sedeli doma,nezaujimali sa o neho a nesnazili sa ho ochranit a zachranit...toto je presne to najtazsie rozhodnutie,ze co urobit..aby sme sa iba necinne neprizerali na zahubu chlapca,ale na druhej strane,aby sme neuvazenymi zasahmi nepokazili este viac situaciu,ako v sucasnosti je..najhorsie ale na tom vsetkom je,ze syn vobec s nami nekomunikuje,resp.iba uplne malo a aj z toho mala,co napise v smske,nevycitame absolutne nic/ako sa mu zije,co robi a pod./.On nam o sebe nepovie nic,absolutne!takze nemame ziadnu sancu zistit,akym zivotom zije..napr.,dneska/30.3./ mu manzelka napisala,ze sa vobec neozyva,ze by mohol prist konecne aj domov,ze ho cakame,ze by nam mohol v zahrade s niecim pomoct,ze nam vsetkym velmi chyba..odpoved:-ziadna...a co mame robit dalej??mame ho sledovat??alebo spavat pred ich domom??co mame robit..??toto cakanie a tato neistota su totalne frustrujuce a vycerpavajuce..este k jeho zamestnaniu..syn robi cca mesiac..aktivne si hladal robotu,nie je ten typ,ze by sedel doma a cakal..robotu,co vieme od neho,nema najidealnejsiu,ale ma..ale,taktiez..co z toho..?byvaju v jednej domacnosti siesti,z toho tusim traja nikde nerobia a traja ziju z nejakych chabych socialnych davok..a aby som bol uplny k vasim dotazom..s jej rodicmi..jej mama,neviem,ci ma vobec aj obciansky a otec je invalid zahrabany v svatych knizkach a obrazkoch..udajne sa v kuse modli..neviem,ci by ste vy dokazali s takymi ludmi nejak normalne komunikovat..a za psychologom sme boli..hned na zaciatku,ako sme sa o celej zalezitosti,kam sa syn dostal,dozvedeli..psycholog sa vyjadril,ze je to prinajmensom abnormalna situacia,ktora by potrebovala riesenie cestou psychologa,avsak-poradte mi,ako dostanete dospeleho syna k psychologovi,resp.,k psychiatrovi??nijako...bez jeho vole,nijako,pani Eva..dal by som aj neviem,co keby som vedel,ako celu vec riesit!!skusame vselico,rozmyslame nad vselicim,ale vzdy skoncime na mrtvom bode,aby sme chalanovi neublizili..naozaj nevieme,co robit..vazne..