Autor otázky: sandra
interupcia- nechcem to, musím
(číslo príspevku 87.006, zo dňa 20.02.2006. videné 2309x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 87006:
mám 19 a toto je asi problém, ktorý tu vždy bol aj bude, ale... S priatelom som chodila štyri mesiace. Od začiatku som brala antikoncepciu Logest. Brala som ju pravidelne, ale stalo sa to. Týžden predtým ako som sa to dozvedela sme sa rozišli, chcel byt sám- prvoradá je kariéra. Ked som to zistila bola som v 7 týždni. On mi dal peniaze a tvári sa že už je všetko fajn, rodičia mi povedali, že keby som si to nechala vyhodia ma z domu. Teraz som v 8 týždni, meria 2 cm. Nikto nevidí ako sa cítim, všetci chcú aby som sa tvárila, že je všetko ok a mám sa usmievat. Ale ja chcem umriet. Všetci hovoria o TOM, ale pre mna nie je vec, ale dietatko. Tento rok maturujem a popravde nemala by som ho ako uživit. Už neviem čo mám robit. Nechcem dat nikoho zabit a určite nie moje dietatko. Už mám z toho tažké depresie a najradšej som sama, zajtra idem na interné vyšetrenie, bojím sa. Je možnost, že by bol plod poškodený, ked som brala tabletky ešte mesiac a pol od otehotnenia? Mala som normálnu menštruáciu. Tabletky som brala, aj predtým 2 roky. Neviem čo mám robit, už sa horšie nemožem cítit. Nechcem sa už zobudit po narkóze. Vždy sa žena uspáva? Nemohla by som to vidiet. To by ma zabilo...