Odpovedal: Lenka Re: interupcia- nechcem to, musím (číslo príspevku 87.327, zo dňa 22.02.2006. videné 499x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 87327: Sandra, precitala som vacsinu tychto prispevkov. Napisem ti k tomu len toto: Mala som 18, ked otehotneli 2 moje byvale spoluziacky. Jedna z nich mala partnera a dieta sa rozhodli, ze si nechaju. Branili to male pred vsetkymi, ktori ju nutili ist na interupciu. Jej matka a stara mama chytali hystericke zachvaty, otec ju vyhodil z domu. To vezne napatie nakoniec nezvladol jej partner a opustil ju. Napriek tomu sa rozhodla, ze pojde proti celemu svetu a malicke privedie na svet, nepozerala na to ako na "to" ale stale to brala ako dieta. Prve mesiace musela ist k starej mame z otcovej strany, ktora ju prichylila. Neskor ju rodicia vzali na milost a mohla byt doma. Mala to velmi tazke a po 9 mesiacoch priviedla na svet krasneho chlapceka. Rodicia jej odmietli s dietatom ale pomahat, robila vsetko mozne, od roznasania letakov s malym v klokanke v naruci, cez upratovanie kancelarii vzdy rano, robila, ohanala sa, pracovala. Malicky postupne vyrastol, jej skoncila materska dovolenka, siel do skolky a ona si vyse roka hladala pracu. Ale nasla. Zacala studovat, dialkovo vysoku skolu, mala to tazke, narocne a ja ju velmi obdivujem. Jediny cas ked rodicia boli ochotni pomoct jej s dietatom bol ten, ked ona chodila do skoly. Na vysokej skole si nasla priatela a nakoniec sa aj zobrali. Vysoku skolu skoncila minuly rok s vynikajucim vyznamenanim a teraz ma dobru praci, rozbieha karieru, neskor ale predsa. A je stastna. Ma svoje dieta, stalo ju to vsetko vela sil a energie ale da sa to. Ako mi sama povedala, kedze ma vela kamaratiek, napriklad prvu hracku malemu kupovala ona az ked mal asi rok, kedze sme dovtedy vsetky jej kamaratky nosili malemu darceky, bol takymnasim milacikom, nam nikomu 50 korun na drobnost nechybalo a jej to ohromne pomohlo. Jedna znama jej dala par veciciek pre babatko, nejake zhanala v sekacoch..ale zvladla to... Ta druha otehotnela pol roka po nej.. na dieta pozerala len na TO, isla na interupciu. Tesne po interupcii si uvedomila, ze to nechcela. Lenze uz bolo neskoro. Stala sa z nej zatrpknuta zena, nevazi si samu seba, za to, ze nedokazala bojovat za jedinu vec na ktorej jej kedy mohlo zalezat. A az po interupcii si uvedomila, ze vsetko sa nejak da. Mozno by to bolo tazke a zlozite. Ale islo by to. Ale svoje rozhodnutie uz nezmeni. Stroskotalo jej kvoli jej stavu par partnerstiev, skola ju nebavila, stale len pocitala, ale by jej dieta uz bolo velke. Po skonceni vysokej skoly sa rozhodla s partnerom, ze chce mat babatko. To bolo pred 3 rokmi. Pred par mesiacmi som ju stretla v centre asistovanej reprodukcie, kedze sice otehotniet moze ale z nejakeho dovodu nie je schopna dieta donosit, co moze byt aj priznak "nepodareneho" potratu. A ak uz podstupila interupciu "nie zo zdravotnych dovodov" tak si cele zakroky, ivf, lieky, vsetko musia platit sami, lebo poistovna to nepreplati.. Teraz nieco o mne. Chodim na tuto stranku uz velmi dlho a stretla som tu uz par zien, ktore to stastie ako ty nemali. Ja som tiez ten pripad. Podstupila som Ivf, vkladali mi dokopy 4 embrya a ni jedno sa vo mne neuchytilo. Uz ked vznikli a boli to 2 bunky, nikdy som na ne nepozerala ako na TO. Mala som ich jedenast a kazde jedno som oplakala. Zostalo mi ich sest. A nie su to veci.. su to zive bytosti. Mozno nie "dokoncene" ale zive. Nedaj na nikoho z nas, co ti sem piseme rady. Daj na seba. Ak sama veris tomu, ze si dostatocne silna a dokazes to nejak, pretoze cesta existuje VZDY, VZDY je sposob. A ak nie je, tak sa nejaky najde. Ver mi. Len si musis uvedomit, ze to je navzdy. Uz naveky budes mamou a vezmes na seba zodpovednost. Ak si veris a veris ze to zvladnes, nerob to. Ak mas pochybnosti, chod na interupciu. Ale ja osobne si myslim, ked citam tvoj prvy prispevok, ze ty uz rozhodnuta si. Len na teba tlacia. Dostala si tu par ponuk na pomoc, ak chces to dieta, vyuzi vsetky moznosti, ktore sa ti nukaju. Nenechaj na seba tlacit, v konecnom dosledku je to tvoje rozhodnutie a ako som povedala, ty si uz rozhodnuta. Nenechaj sa zneistit. Ak to tak citis robis spravnu vec. Keby si to citila naopak, spravna vec by bola interupcia. Nepocuvaj nas, pocuvaj seba a ja myslim ze vies, co sama citis. Nenechaj sa ovplyvnit, zvladnes to. A odmenou ti bude usmev tvojho dietata.. Reakcie na príspevok: Re: interupcia- nechcem to, musím (305x, mifor, zo dňa 2006-02-22)