Odpovedal: Baba
Re: interupcia- nechcem to, musím
(číslo príspevku 87.168, zo dňa 21.02.2006. videné 449x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 87168:
Prepac Gabika, ja si nemyslim, ze mam pomylene hodnoty, len ich mam ine ako ty. Myslim, ze na tom - mat vzdelanie - nie je nic zle. A mat vzdelanie, skusenosti, zazitky povazujem za velmi dolezite - to ti totiz nikto nikdy nevezme. a to, ze si potom mozes zarobit viac, to je len plus. Nehovorim, ze chcem chodit do nobl restauracii, ja len chcem mat urcity standard a ten je u teba a mna rozdielny. A prepac este, pochybujem, naozaj pochybujem, ci by si si vybrala zivot niekde v azylovom doma - sama s dietatom a 5-mi korunami vo vrecku - ako zit s rodicmi, bez dietata, najst si pracu a POTOM partnera a mat dieta. Ak by si si aj tak vybrala azylovy dom - KLOBUK DOLE, mas moj obdiv, klaniam sa ti, si skutocne velmi velmi statocna, uzasna a moralne zalozena zena, bez vplyvu tohto dnesneho komercneho sveta, ale si jedna z mala. Ja taka nie som, a to sme neboli bohaci, ja som zivot lahky nemala, otec je cukrovkar, obcas pije a par krat nas s mamou aj zbil (najma mna, kedze som sa mu casto postavila), casto ma ponizoval, mama podnika a maka ako kon, robi casto od rana do vecera, a aj tak ja som nikdy nemala vsetko co som chcela, ako stredoskolacka som umyvala okna, robila som "dievca pre vsetko" v jednej firme, robila som hostesku na ukor svojho volneho casu, len aby som si zarobila nejake peniaze na to, aby som si kupila rifle, tricko, korcule, lyzovacku, dobru knihu atd. Takze viem, co je to zarobit si peniaze a viem, co je to mat totalne depky, ked ta vlastny otec ponizuje, hulaka po tebe a hovori, ze si sprosta, ze nic nedokazes. A napriek tomu som rada, ze sme nesli zit s mamou do nejakeho azyloveho domu, prec od otca, lebo boli aj krasne chvile a v neposlednom rade - nikdy by som nemohla studovat na vyske v zahranici, a tento nazor mi nikto nevyvrati. Mozno ale prave otec sposobil to, ze som az moc ambiciozna a chcem v zivote nieco dokazat. A v rodine mam krasne priklady - jedna sesternica sa vydala v 19 a mala 2 deti, pracuje dnes ako upratovacka, a nic si neuzila, mimo Bratislavy nikdy nebola. Ina sesterka, aj bratranec studovali vysku, a pracovali v zahranici, nazbierali neskutocne mnozstvo skusenosti, zazitkov, videli svet a teraz, sesterka ma 35 a ma polrocneho syna, a moze si dovolit sa o nho starat, uzivat si materstvo, venovat sa dietatu, lebo je o nich dobre financne postarane. Je psychicky uplne v pohode, neuveritelne stastna a vidiet, ze si matersku uziva. A takto by som chcela dopadnut aj ja. Ano asi som sebecka, ale je to hlavne MOJ zivot a kazdy clovek je strojcom vlastneho stastia.