Odpovedal: Gabika
Re: interupcia- nechcem to, musím
(číslo príspevku 87.181, zo dňa 21.02.2006. videné 323x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 87181:
Prepac, Baba, ja som sa ta nechcela dotknut. To, co si prezila, asi nebolo moc lahke. Ja si myslim, ze sme tu diskusiu posunuli trochu dalej ako mala byt - Sandra zial nemoze riesit teraz, ci si ma vybrat najprv zabezpecenie alebo dieta. Musi sa rozhodnut o niecom, co jej ovplyvni cely zivot. Ked je uz v tom, tak to ma tazsie. Je samozrejme lepsie sa na zivot matky a manzelky pripravit psychicky, financne a vzdelanostne, ale ked sa to uz stalo, tak teraz sa musi riesit ci do toho pojde alebo nie. Ak teraz ma taky silny cit k dietatku, co ma par tyzdnov, bude mat problemy sa vyrovnat s takym zasahom do organizmu a svojho zivota. Samozrejme, ze sa musi sama rozhodnut, my jej v tom len mozeme nacrtnut NASE riesenie, aj ked v takej situacii to nikto nevie presne posudit (nepozname jej rodicov, priatelov). Ja som mala dve malicke deti, druhe malo 15 mesiacov a zistila som, ze som tehotna. Byvam v meste, kde nikoho nepoznam, pretoze som sa sem prestahovala cez matersku a tak som stihla nadviazat len take povrchne vztahy so susedmi a sestrickami v nemocnici. Bola to pre mna tazka situacia, mala som hroznu depku. Pritom som si davala pozor s manzelom stale. Ked som to povedala svojej mame, ktora byva odo mna daleko, tak sa na mna oborila, obvinila manzela, ze je neschopny a ze si to musim dat prec. A oznamila mi, ze mi s nicim nepomoze. Uz tak som mala toho dost, lebo som tu bola stale sama s detmi, ked boli chore, nemala som ich kam dat ani na chvilu, chodili so mnou vsade aj ku gynekologovi, ked som potrebovala. Vsade s kocarom a taskami plnymi kniziek, hraciek, jedla a pitia, aby deti vydrzali.... Vtedy som sa citila strasne sama, ale nedokazala som si to dat zobrat. Moje tehotenstva boli rizikove a s druhym dietatom som musela skoro 2 mesiace lezat v nemocnici s nohami hore. A toto tretie bolo tiez rizikove, takze som musela doma polihavat, pretoze som nemohla ist do nemocnice, nemala som kam dat deti. Nechcem to viac rozpitvavat, ale bolo to pre mna zatial najtazsie obdobie. Mama ma nepodrzala, az ked sa maly narodil - ked trochu vyrastol, si k nemu nasla vztah. Teraz je to nas rodinny milacik, tej lasky dostavam najviac od neho a vracia sa mi to. Nikdy by som ho nedala.
Ja ti prajem, aby si nasla v zivote stastie a odvahu sa pustit do materstva, je to naozaj velka zmena ale velmi obohacujuca a zmeni to aj cloveka v jeho pohlade na zivot aj seba.