Odpovedal: ivica
Re: Moj partner je precitlivy
(číslo príspevku 105.997, zo dňa 16.08.2006. videné 391x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 105997:
dobry den fero,
ja s vami nemozem suhlasit v mnohych veciach. nemozete obvinovat zenu, ze to ona je vinna, ked zije v manzelstve s muzom, ktory je ziarlivy. on je v tom nevinne, to asi odpadnem!!!!! to nemyslite vazne. ved ta zena si ho brala z lasky. on ju tiez zrejme miloval, no islo z jeho strany o pravu lasku? neslo o majetnickost? nebolo by mu jedno, keby islo o ktorukolvek inu zenu, on ju len proste potrebuje vlastnit? on je chory, on potrebuje psychologa, alebo skor psychiatra a lieky. a myslite, ze ho vylakate? predovsetkym tu zenu nepusti ani k doktorovi! nieto este k psychologovi!!! ved predsa jeho zena nie je blazon, jeho zena urcite nie! to by ste mu dali, to by ste mu podkopali sebavedomie, keby ste to jedine, co mu bezvyhradne patri, oznacili v jeho chapani za blazna. skuste mu to povedat do oci a mozete si rovno vziat vrecko s ladom na monokel. a myslim, ze v podobnych pripadoch nestacia sedenia u psychologa. ziadne dohovaranie, rozhovory, nic. to nepomaha. clovek, ktory je v zachvate ziarlivosti alebo v akomkolvek stave schopny udriet zenu, patri predsa do vazenia. na to je zakon. ale pozrite sa, ako sa u nas podobne situacie riesia. policia necinna, vinnik nepotrestany, problemy sa len zvacsuju, zena trpi, deti s nou, muzovi rastie to jeho sebavedomie. komu nieco take treba? zena by mala odist na zaciatku, uz v prvych naznakoch takehoto spravania. naco v tom zotrvat a dufat v lepsiu buducnost? naco sa snazit mu pomoct? dostat ho z jeho traumy? venovat sa jeho problemu? lutovat ho, venovat energiu, lasku, roky zivota, nervy? ona nie je predsa povinna, ona mu predsa neublizila. a ona je ta, co je povinna zostat verne pri nom a neodist, lebo by JEMU PODKOPALA SEBAVEDOMIE? a co jej sebavedomie? co jej vlastna osoba? ked bude jeho majetkom, predmetom, ktory vlastni, na ktorom sa moze vrsit, jeho otrokom, ktory nema kusok volnosti. kde skonci jej sebavedomie? na to ste nemysleli?

nereagujem teraz len na kristinu, to je vseobecne. clovek, zena, muz ma pravo vybrat si cloveka, s ktorym bude v bezpeci, stastny, ktory bude uspokojovat jeho potreby. a moze kedykolvek odist, ked sa najde dovod. ale odidte, ked ste zena, chodte niekam prec, opustite byt, vezmite deti a chodte sa nasackovat k rodicom, tam sa tisnite kym nezomru. alebo centrum zachrany? myslite, ze ako dlho tam moze zena ostat. a co je ona utecenec? aby usla a vandrovala s detmi na krku po svete. a to, ze v sucasnosti nejde o nasilie, neznamena, ze sa to nezvrhne. kolko si myslite, ze trva, kym padne prva facka? zena to nevydrzi vecne, zacne sa branit, potrebuje ist von, medzi ludi a on ju nechce pustit. ako ju da muz do laty? no predsa fyzicky, ked to nejde krikom, driapanim za vlasy, vyhrazkami o ublizeni detom a celej jej rodine! muz ma po fyzickej stranke oproti zene velku vyhodu. a ked je nahnevany, zmeni sa jeho telo na stroj, ktory by zdvihol aj kona. samozrejme, zavisi to od samotnych ludi, ktori v tomto vztahu ziju. ja hovorim o chorobnej ziarlivosti, ked sa za dverami domu odohravaju podobne sceny.

takisto pre zenu je velmi opustit muza nielen z financnych dovodov, ale aj preto, ze zene je prirodzene dany materinsky pud, ktory sa vztahuje nielen na deti, ale aj na milovane osoby. je to v nej, je to normalne, nieco co je vlastne zene, co vyviera z jej podstaty. zena ako matka - lebo na to je prirodzene predurcena, musi byt schopna milovat, odpustat a starat sa o niekoho do poslednej kvapky sily. tak je to predsa vo svete zariadene. matka si nemoze dovolit opustit svoje dieta, nechat ho trpiet, radsej by umrela miesto neho. a ako ma ona prekonat tento pud a opustit cloveka, ktoreho milovala a mozno stale miluje! ved je to uplne proti niecomu, co je v nej v hlbke zakorenene. a vy si myslite, ze ona sa dokaze len tak zdvihnut a opustit? to nie, takto to dokaze len muz, lebo je to v jeho moci, tak je to aj v prirode, z ktorej my sami sme vzisli a je to v nas.

a taketo manzelstva su bezne, kde zeny s detmi trpia. kde su zamykane, uplne zavisle od svojich muzov, zotrocovane, znasilnovane vlastnym muzom, tyrane fyzicky aj psychicky, ktore sa boja pozriet z okna. pozrite sa len na panelaky na sidlisku a skuste odhadnut, za kolkymi oknami sa skryvaju podobne zeny. nedokazu odist, nemaju sil a ani nechcu. pri kazdom naznaku zmeny k lepsiemu bezhranicne odpustia svojmu vaznitelovi. tvrdite, "ze je to ich vina, lebo ony sa rozhodli s takym muzom zit. chytili sa do pasce, ktoru maju v sebe. a muz je v tom nevinne". mate pravdu, tu pascu maju v sebe, no ta pasca je nasou prirodzenou sucastou, nasa najsilnejsia zbran sluziaca na zachovanie ludskeho tvorstva na zemi a zaroven nase najslabsie miesto, ktore nas priputa k tyranovi takou istou silou ako k milovanemu dietatu.