Odpovedal: ivica
Re: Moj partner je precitlivy
(číslo príspevku 106.042, zo dňa 16.08.2006. videné 530x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 106042:
dobry den fero,
stale mam pocit, ze manzelke ziarlivca pripisujete prilis velku zodpovednost za situaciu, v ktorej sa nachadza. hovorite, ze to ona si vzala ziarlivca a dufala, ze sa to po svadbe zmeni. to nie je jeho vina. nie, nie je to jeho vina, ze si ho vzala, lebo z vlastnych ust vypustila slovo ano. ale ona mozno ako hovorite, nevidela alebo nechcela vidiet, aky on v skutocnosti je. mozno sa u neho ziarlivost neprejavovala, mozno nebola taka viditelna, aby tomu niekto prikladal vyznam. mozno si ho brala preto, lebo bola tehotna, mozno nepoznala aj jeho odvratenu tvar, mozno dufala, ze ho dokaze zmenit. tvrdite, ze sa o tom treba porozpravat na zaciatku vztahu. ano, to som kristine radila, aby mu na zaciatku povedala, ze nechce byt obmedzovana. ale myslite, ze jediny alebo aj milion rozhovorov zene zaruci, ze on to naozaj splni? slubovat jej moze hory-doly a po svadbe, alebo aj neskor vo vztahu na vsetko zabudne. na reciach predsa vztah a dovera nestoja. pokial on jej svojim spravanim dokazuje, ze je naozaj ziarlivy, tak keby jej do oci tvrdil opak, tak to nema vyznam. on si to mozno ani sam nepripusti, urcite si to nepripusti. ale preco mu ma ona z toho pomahat? kde je napisane, ze ked sa mu bude intenzivne venovat, ze to bude mat nejake vysledky? najprv musi byt presvedcena, ze ten vztah za to stoji, ze ten samotny clovek ju naozaj miluje. ze ked ho ona dostane z toho stavu, tak ju bude lubit uprimne. ale co ked je to v uplne niecom inom? on ju mozno vobec nelubi, iba ju chce vlastnit a ona sa do riesenia jeho ziarlivosti vlozi a nakoniec sa pride na to, ze to robila zbytocne, pretoze on ju v podstate nikdy nemiloval? a zrazu je tu vyrovnany chlap, ktoreho ona davala do poriadku a pritom je jej ten chlap uplne k nicomu, pretoze ona potrebuje, aby ju skutocne lubil a on to v podstate nikdy nicitil a teraz tiez nie?

viem, ze neobhajujete ziarlivost, tyranie ani nic podobne. len vy sa na to pozerate z pohladu muza. takisto ja sa dokazem na to pozerat iba z pohladu zeny. nemozete vediet, co v takej chvili zena naozaj citi, lebo vy ste to ako muz nikdy nemohli citit. vy sam nie ste zavisly od muza a uz vobec by ste sa nenechali od nejakeho muza tyrat (lebo aj ziarlivost a sceny ci obmedzenia s nou spojene su predsa tyranie). preto to vidite len z tej jednej strany: zena suhlasila, zena teraz za to moze. ak to chce zlepsit, tak nech si to riesi. nech ziarlivca dotiahne k doktorovi, fintu uz najde. nech ho vypocuje a nech mu nepodkopava sebavedomie. nech je k nemu jemna, lebo on je jej priatel a my predsa priatelom neublizujeme. je to predsa jej blizka osoba a jej povinnostou je pomoct mu. ja mam stale pocit, ze po zene pozadujete, aby riesila jeho ziarlivost, lebo je to aj v jej zaujme. ale vy by ste boli schopny si sadnut s chlapom ku stolu po tom, co vam prave krikom upieral vase zakladne prava? vy sa s nim idete zhovarat? ano, mozno by to slo, pretoze by vas (muza) povazoval za rovnocenneho partnera, ale takyto muz povazuje zenu za svoj majetok a preto sa s nou nemoze rovnocenne rozpravat. takyto muz si svoju zenu nevazi a nezaujima ho ani jej nazor, nezaujima ho ani jej stav. mozno je zufaly z toho vsetkeho, mozno to videl doma a pre neho je to jediny znamy sposob spoluzitia manzelov. ale mozno mu to len vyhovuje. doma sa sprava ako zviera ale mimo domu alebo v praci sa moze spravat uplne inak. ja myslim, ze muz - a to sa prosim neurazte, ale podla mojho nazoru - muz nedokaze dostatocne pochopit zenu, ktoru doma tyra manzel, pretoze muz by to riesil uplne inak.

samozrejme, ze opustit dokaze aj zena. dokaze opustit bez mihnutia oka celu rodinu, deti aj muza. takisto su zeny, ktore tyraju svojich muzov. ale z celkoveho pohladu ide o neporovnatelny rozdiel co do poctu muzov a zien, ktori takto konali.

a nemyslim si, ze by mali vsetkych ziarlivcov pozatvarat a ani ich vytisnut na okraj spolocnosti. ale nie je to druh tyrania? druh ublizovania? preco moze byt clovek potrestany za kradez v obchode, ale ziarlivec, ktory pacha ovela vacsie skody ma byt lutovany a chapany? preco nie je namieste, aby ho spolocnost odsudila? preco moze spolocnost odsudit vraha, ktory zabil bezbolestne cloveka a preco nemoze odsudit muza, ktory blizkej osobe sposobuje bolest kazdy den? samozrejme, aj on je clovek, potrebuje pomoc, aby sa z toho dostal. ale preco ma pri nom verne stat jeho zena? len preto, ze ona ho miluje? preco ma iba ona davat, milovat, pomahat a verit v zlepsenie?

ako by ste reagovali, keby ste videli muza utyraneho zenou? takeho, ktory uz sam nema sil sa vzopriet? radili by ste mu rozhovor? radili by ste mu dostat ju k psychologovi? alebo sa jej venovat s laskou a opatrne, aby nahodou nepodkopal jej sebavedomie? a myslite, ze ona by si s nim jedneho dna sadla ku kave a v klude by uznala, ze ho naozaj prilis obmedzuje?

podla mna clovek, ktory nedokaze ovladat svoje zvratene pudy, clovek, ktory upiera slobodu druhemu, ktory svojim spravanim dokazuje, ze mu na nikom alebo na partnerovi nezalezi, nemoze byt donekonecna ospravedlnovany len preto, lebo jeho sameho k tomu viedlo nieco, co zazil v minulosti, alebo ze sa taky uz narodil. kazdy z nas ma pravo sa chranit od ludi, ktori mu ublizuju, nie je povinny znasat nasilie, ktore na nom pachaju a nemusi riesit ich situaciu a dostavat ich z toho. neviem, ci je v niekoho zaujme, aby zachranoval vztah, ktory tak velmi negativne poznacil jeho zivot. ci je naozaj spravne v tom pokracovat a iba dufat, ze sa to nezopakuje. nie je lepsie takyto zivot opustit a zacat odznova a pokusit sa na vsetko zabudnut?