Odpovedal: fero
Re: Moj partner je precitlivy
(číslo príspevku 106.080, zo dňa 16.08.2006. videné 579x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 106080:
Dobry den ivica,
asi mate pravdu, neviem sa pozriet na vec vasim pohladom. Z mojho pohladu ste neuveritelne predpojata voci ziarlivcom. Je to podla vas este clovek, alebo uz nie? A v odpovedi na tuto otazku najdete aj odpoved na vasu, preco by sa tymto ludom malo pomahat a kto by im mal pomahat, ked nie ti najblizsi, Nehovorim o obetovani sa a strateni niekolkych rokov, ci mesiacov zivota. Hovorim o par rozhovoroch, ktore vysvetlia nazory oboch partnerov. Len potom sa moze clovek slobodne rozhodnut, ked skutocne pozna situaciu. Manzelke ziarlivca pripisujem 100% zodpovednost za svoj zivot a 50% zodpovednost za vztah. Ci je to vela alebo malo to je vec pohladu kazdeho z nas. Som rad, ze sa zhodujeme na potrebe komunikacie medzi partnermi. Ked to tak jednoducho nacrtnem, tak ja to vidim asi takto:
Ona: Musime sa otvorene porozpravat o nasom vztahu. Citim sa v nom obmedzovana, vadi mi tvoja ziarlivost a toto, toto, toto... Ked robis toto, tak sa citim takto. Vies mi povedat, preco to takto robis?
On: Ano, pred mesiacom som sa rozisiel s byvalou a este s tym niesom vyrovnany. (alebo iny problem)
Nie, ide to proste zo mna a ja to tak citim. Vadi mi, ze venujes svojim kamaratkam privela casu a este toto, toto....
Ona: (v pripade odpovede nie) Prepac, ale toto a toto je pre mna neprijatelne. Skor, ci neskor by sa nas vztah pravdepodobne na tom rozpadol. Mam ta rada, ale myslim, ze by sme spolu neboli v buducnosti stastni. Preto sa musime rozist. Zda sa mi, ze si prilis ziarlivy a aj v buducnosti budes mat s tym problem v dalsich vztahoch. Ja ti s tymto problemom neviem pomoct, ale myslim si, ze by bolo dobre, keby si sa o tom porozpraval napriklad so psychologom. Nechap ma zle, ale mozno ziskas na veci iny pohlad a budes sa citit ovela uvolnenejsi a istejsi si sam sebou. Chcem ti len pomoct.
(alebo, ak chce pri nom ostat) Prepac, ale toto a toto je pre mna neprijatelne. Ak s tym nieco neurobime, tak to moze ohrozit nas vztah. Mam ta rada a chcem, aby sme boli spolu stastni, preto by sme mali vyriesit tento problem a dohodnut sa na pravidlach, ktore budu nas vztah udrziavat v urcitych mantineloch, ktore by ani jedneho neobmedzovali. Zda sa mi, ze si prilis ziarlivy a vztahy sa zakladaju na vzajomnej dovere. Spolocne mozeme tento problem vyriesit, moznoze by bolo dobre aj zajst za psychologom, ktory nam s tym pomoze.
Myslim si, ze po podobnom rozhovore si uz vie kazdy spravit nazor, co by ho skutocne cakalo v buducnosti. Viem si tiez predstavit, ze to partnera vynesie zo stolicky a tresne dverami, ale ked sa ukludni, tak zacne premyslat a tym uz spravi prvy krok k tomu, aby v buducnosti neublizil. Mozno ten rozhovor nebude jeden ale dva alebo tri. Nemyslim si, ze to je az taka obet pre kazdeho, kto chce odist od ziarliveho partnera. Zial skutocnost je asi taka, ze zeny sa boja, co by na to ich partner povedal a nikdy tento rozhovor neabsolvuju. Potom bud partnera opustia a ten si najde inu "obet" alebo sa s nim trapia cely zivot a trapenie sa stupnuje prave preto, ze ziarlivec sam seba presviedca, ze ma pravdu, svoje spravanie stupnuje a zeny mu davaju za pravdu tym, ze sa tomu prisposobia.
Pytate sa ci jej jeden alebo milion rozhovorov a slubov zaruci, ze sa partner bude spravat podla toho? No na to je jasna odpoved: Nezaruci. Ved co je v zivote iste? Ako sa hovori len smrt. Ale ja nehovorim o sluboch a slovach ja hovorim o ochote riesit problem. Ked partner zisti, ze v nom je naozaj problem a chce sa s nim popasovat, chce sa zmenit, to je prejav toho, ze ma zaujem zit s tym druhym z lasky a myslim, ze v tom nenajdete ani kusok majetnickosti. Iste, opisujem to tu prilis idealisticky a mozno sa to v niektorych pripadoch ani zmenit neda, ale mozno sa ten ziarlivec zacne viac ovladat a v buducnosti sa neuchyli k fyzickemu nasiliu.
Veru rad by som sa na situaciu pozrel z pohladu zeny a dokazal sa vzit do pocitov zien a aj preto vediem tuto diskusiu. Urcite sa na to nedivam tak, ako ste napisali, ze zena suhlasila, len ona za to moze. A myslim si, ze je tiez zcestny druhy extrem mysliet si, ze za nic nemoze, ze sa to proste len tak stalo. A co sa tyka podkopavania sebavedomia, tak to vidim asi takto - ziarlivec ma narusene sebavedomie, preto sa prehnane boji vsetkeho, co by ho mohlo pripravit o partnera a z toho plynie aj jeho prehnane spravanie. Odpoved na otazku preco ziarlivcovi neznizovat sebavedomie pri rozchode je jednoducha - aby jeho spravanie nebolo este prehnanejsie. A tiez, aky bude mat pocit zena, ktora ho opustila a vykricala mu vsetko a este mu pridala v amoku este nieco naviac, mozno na to zabudne a mozno ju to bude neskor trapit. A ked sme uz pri tych extremoch, tak ako sa bude citit zena, ktora mu znizi sebavedomie natolko, ze on spacha sebevrazdu?
Nechcem po zene aby riesila partnerovu ziarlivost, ale aby riesila svoj zivot a to sa neda bez riesenia jeho ziarlivosti. Ste si ista, ze z celkoveho pohladu tyra neporovnatelne viac muzov zeny ako naopak? Myslim, ze len male percento tyranych muzov si prizna, ze su tyrani a mnohi o tom ani nevedia, lebo to povazuju za normalne. Napriklad tyrani ziarlivostou svojich zien, ako ste sama spomenuli. Samozrejme, ze suhlasim s tym, aby ziarlivcov spolocnost odsudila, lebo len tak sa dosiahne tlak na to, aby sa zmenili. Ale myslim, ze tym odsudite mozno vacsinu ludstva....
Pytate sa, preco by mu mala pomoct jeho zena, ktora ho miluje? Z tejto otazky citim prave ten majetnicky pristup, spotrebic sa pokazil, treba ho vyhodit a zaobstarat novy. Asi ste to tak nemysleli, ale mne prave toto prirovnanie prislo taketo...
Mate pravdu, kedy som stretol niekoho utyraneho, ktory nema sil sa vzopriet, tak by som mu radil odist. Radil by som, aby vyhladal/a psychologa, ktory jej v tom pomoze a radil by som, nech aj tomu tyrajucemu poradi psychologa. Myslim si, ze keby bola terapia uspesna, tak by sa jedneho dna ospravedlnila tomu koho tyrala.

podla mna clovek, ktory nedokaze ovladat svoje zvratene pudy, clovek, ktory upiera slobodu druhemu, by mal vyhladat pomoc, ale na to ho zial musi niekto nasmerovat. Samozrejme, ze dvaja ludia, ktori dlho zili v takomto vztahu sa uz asi nikdy nedaju dokopy, ked sa raz rozdelia, ale ja hovorim skor o prevencii.