Odpovedal: Zdenka Re: Moj partner je precitlivy (číslo príspevku 106.216, zo dňa 18.08.2006. videné 384x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 106216: Vsetky rady - zbal sa, chod cim skor a utekaj - su na mieste vzhladom k existujucemu problemu. Na druhej strane plne chapem, co chcel Fero povedat a z uhla, z ktoreho sa na problem diva, co vacsina ludi nedokaze, ma obrovsku pravdu. Po mesacnom vztahu nemozno cloveka poznat. Po mesiaci zistime prve najzakladnejsie charakterove crty, tie uplne najpovrchnejsie. Ferov nazor je tiez predsa z nevyhovujuceho vztahu vycuvat, ibaze, navrhuje najskor, pred tymto samotnym odchodom sa pokusit prist veci na koren. Niekto ma zlu skusenost a hned v kazdom ziarlivom cloveku vidi prudko nebezpecnu osobu a niekto ma zase zlu skusenost a ziarli. Trosku to chce zamysliet sa, ide totiz o presne totozny syndrom...syndrom reagovat extremne na zaklade zlej skusenosti vo vsetkych prichadzajucich situaciach. Po mesacnej znamosti, bez snahy diskusie a analyzovania myslienok a pocitov, nemozno usudit, ci v skutocnosti chlapec nema za sebou nieco bolestive a zlozite. Ano, mate vsetci pravdu, nie je to ospravedlnenim spravania sa. No je to mozno vysvetlenim. Ak z rozhovoru sa dozvieme, ze existuje hmatatelny dovod, ktory predchadzal vzniku tejto ziarlivosti, je tu naozaj mozno moznost pokusit sa takemuto cloveku pomoct. Pretoze clovek sam zvlada zavazne problemy s velkou obtiaznostou, ak vobec. Treba sa vela rozpravat, pripadne naozaj zaangazovat lekara. A to najdolezitejsie - uz pri prvych takychto naznakoch dat razne a nekompromisne najavo, ze su iste medze, cez ktore nemoze prejst. Postavit ich napevno a povedat - "bud ma beries s tymito pravidlami alebo nechaj tak. Ale vedz, ze ta milujem a budem moct milovat aj nadalej len vtedy, ak tieto pravidla dokazes akceptovat." Rozumny clovek nad tymto urcite popremysla a urcite usudi, ze je cas na riesenie jeho vazneho problemu. A nerozumny ? O takeho asi niet dovod stat...Potom, uz naozaj treba ucinit iba rychly koniec. Este mozno zostava vo vzduchu visiet otazka, co ak je ten clovek predsa len rozumny, snazi sa, ale nedari sa mu...hm...v takom pripade, ak nezabera nasa laska, ani lekar, asi to bude predsa len v nom geneticky zakodovane...a to je ten najhorsi pripad, kedy sa odchadza najtazsie...lebo od cloveka bez snahy by to v zasade nemal byt problem...Ale bohuzial, je to nutnost, pretoze naozaj obetovat sameho seba je ciry nezmysel. A mne je velmi luto takehoto cloveka, lebo je odsudeny na dozivotne nestastie...ale to je iny pribeh... A co dodat k pribehu Vasej sestry ? Hm...vela zien si dobrovolne (prepacte mi ten vyraz, ale je to tak) vyberie cestu obetovania sa. V nasej rodine to bola teta, ktora mala vzdy chlapa, ktory ju tlkol a ziarlil ako pes zaroven. Zaujimave je, ze vo svojom zivote mala vzdy iba takychto muzov. Bil ju prvy, druhy a aj ten treti. Vydrzala do konca a milovala. Dnes je vdova, zomrel na rakovinu, a ona plakala. Druhy pripad, bratranec (jej syn) zije s druzkou, maju spolu 2 deti a ona si vytrpi pri nom ako jeden kon. Paradox - potrebuje to. Nie je asi mozne pochopit myslenie niektorych ludi, resp. zien, ale myslim, ze jedna stranka takehoto chlapa im velmi imponuje, a ta druha - ako keby bola nevyhnutnym zlom. Neviem, netusim. Ale v pripade Vasej sestry si myslim, ze mala na zaciatku moznost vycuvat. Strach ukoncit to ? A kde zaostal strach sa takemu cloveku navzdy oddat ?! Nedava to zmysel...je za tym nieco, comu nemozeme rozumiet...A je mi to uprimne luto...nie iba ziarlivost je nebezpecna...mozno nebezpecnejsia je neschopnost sa vzopriet a totalny zmatok vo vlastnom vnutri...Pekny den