Odpovedal:
Janka pre Jaru
|
Re: Nikto nám zatiaľ nepomohol
(číslo príspevku 242.231,
zo dňa 17.10.2013.
videné 224x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 242231:
Mne to tiež nesedí, že keď už s nami rodičmi sa nechce stretnúť, rozprávať, ale prečo sa takto správa aj voči svojmu bratovi? Vždy si boli veľmi blízki, rozprávali si rôzne príbehy, hrali sa spolu, proste si veľmi dobre rozumeli a teraz je tomu koniec. Alebo sa moja dcéra bojí toho, že cez brata by sa k nám dostali informácie a to ona nechce, proste nechce s nami nič mať. Je to veľmi smutné, keď sa stretnete s vlastnou dcérou, neviem či máte deti, a ona sa tvári, že ma nepozná, nepozdraví sa, prejde okolo mňa akoby som bola vzduch. Neukáže nám ani našu vnučku, nemôžeme sa s vnučkou ani len stretnúť a pritom, keď naša dcéra porodila, mala zdravotné problémy, tak bola dva týždne v nemocnici a to malé novorodeniatko zostalo u nás doma, museli sme sa o neho starať, chodili sme do nemocnice po mliečko k dcére a tým sme krmili maličkú. Dva týždne sme takpovediac poriadne nespali, starala som sa o maličkú, bola predčasne narodená o mesiac, takže mala problémy s trávením, tak sa stávalo, že celú noc som s vnučkou chodila po izbe, aby vedela zaspinkať a proste chcem len napísať, že vtedy sme sa s láskou starali aj o maličkú, chodili sme za dcérkou a bohužiaľ teraz ani neviem ako sa majú obe, ani dcéra, ani vnučka a ani neviem ako vnučka vyzerá, či už sedí, alebo pomaly chodí, proste vôbec nič. Zdá sa mi to trošku kruté od našej dcéry, aj keď sme urobili chybu, že sme jej priateľa takpovediac vyhodili, ale podiel viny niesol aj jej priateľ sám.
|
|
|