Odpovedal: Dagmar Re: Nikto nám zatiaľ nepomohol (číslo príspevku 242.279, zo dňa 19.10.2013. videné 203x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 242279: Este dodatok - po pravnej stranke je to vec druha, o tom Vas tu uz dostatocne informovala tusim prispievatelka JA. Ale nevynutite si nic a ked aj, tak len nasilnou formou, co zasa zanecha negativne stopy. Byt Vami - teda vo Vasej situacii s muzom, najprv sa pozriem na seba, potom na to, ake manzelstvo ste viedli, co si preskakala Vasa dcera - je to tazke, nastavit sam sebe zrkadlo, ale je to jedina cesta, ak chcete kracat vpred so sancou na zmenu (ktora moze trvat roky a mozno budete na dceru tak dlho aj musiet cakat) a idealne by bolo, keby ste sa porozpravali s psychologom. To, co sa dialo v jej detstve, predpubertalnom, pubertalnom obdobi nevieme, to viete ale Vy s manzelom, ked budete voci sebe uprimni a budete sa na to vsetko hladiet aj JEJ ocami - teda aspon sa o to pokusit. To, co sa stalo potom, sa udialo v strasne citlivom veku 15-18 rokov a to bude v sebe nosit bohuzial cely svoj zivot. Su to hlboke rany. Je to vlastne este polo-dieta, ktore zazilo velmi bolestive a tvrde skusenosti dusevneho a emocneho charakteru a hlavne - nepodrzala ju VLASTNA rodina, cize pre nu je to pocit strasnej zrady a bolesti, ktoru si neviete ani predstavit. Podrzal ju vlastne cudzi chlapec a jeho rodina, cize sa k nej zachovali lepsie, ako vlastna rodina, take su fakty a tak to musite aj vidiet, aj ked je to pre Vas tazke citat a este tazsie si to uvedomit. Viem, ze do velkej miery Vy sama voci manzelovi zrejme vela nezmozete a zviezli ste sa spolu s tym vsetkym, ale asi dcera cakala, ze sa jej napriek jeho povahe a dominancii JEJ ako vlastnej dcery zastanete a postavite sa medzi nu (polo-dieta a Vase dieta) a Vasho manzela.....a to ste nespravili. Cize vo Vas tiez stratila oporu, doveru a tiez to pocituje ako zradu. Toto su tazke veci a trva roky, kym sa nieco pohne vpred. Myslim, ze keby Vas manzel a jej otec v jednej osobe voci nej urobil vyrazny krok - pre neho by to iste znamenalo nieco a la musiet sa ponizit, co je uplna blbost,a le ludia s jeho osobnostou to tak vnimaju, tak by mozno casom bola ochotna o krocik sa priblizit. Aktualne to berte tak, ze Vam absolutne nedoveruje a chce od Vas mat pokoj, proste ste jej velmi a hlboko ublizili. Nevydierajte ju vnucatkom, to by bolo to p osledne, pokial viem, otec chcel, aby sla na potrat. Pre mna je na Vasej dcere najuzasnejsie to, ze napriek vsetkemu si to dievcatko nechala a nedala si ho vziat, to ale pripisujem tomu, ze ju podrzal priatel a jeho rodina, inak by bola sla na potrat. Takto si to dietatko nechala a raz, ak sa skutocne po dlhej dobe a mozno az rokoch zblizite, budete radi, ze mate vnucku. Netlacte teraz na nu, navrhujem, nechajte ju na pokoji a Vas muz, ten nech si premysli - co chce urobit, moze jej napisat list, dat jej ho aj bez slov tak, aby to ini nevideli (priatel a jeho rodina), na to stacia dve sekundy, ak by ste sa videli. Vasa dcera je zlomena, vnutorne. Ale urcite jej chybate, ale vzdy ked na Vas mysli, boli ju to. Su to velmi protichodne pocity. Teraz je uz matkou, urcite dozrie o to rychlejsie. Zabudnite na dceru, ktoru ste mali v povodnej podobe. Tehotenstvo, materstvo a nove zivotne okolnosti + tato neblaha skusenost ju vyformuju do inej podoby, ale to neznamena ze do negativnej. Len uz bude ina, na aku ste boli navyknuti dovtedy, kym zila u Vas doma. Kazdopadne Vam prajem, aby sa podarilo znovu nadviazat komunikaciu, ale ten krok musi urobit Vas muz a potom to uz nechajte na nej - aj keby to malo trvat roky. A Vas manzel - uprimne, ten by fakt potreboval odbornu pomoc, nehnevajte sa, aj ked pracovat s tymto typom osobnosti je takmer nemozne, velmi tazky pripad, takze Vam to manzelstvo asi nema kto zavidiet :-/.