Odpovedal: Daniela2
Re: Ako otvoriť oči manipulovanému človeku?
(číslo príspevku 239.300, zo dňa 31.03.2013. videné 352x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 239300:
Maca, máte pravdu, už som o tom dosť čítala, aj toto je dobrý článok http://www.integra.fost.sk/clanky/nenechte.pdf, myslím, že v tom mám konečne jasno. Inak od vtedy sa dosť vecí zmenilo, len som to ešte nestihla napísať, došlo ku konfrontácii so svokrou cca 2 týždne po poslednom "indicentne" s mojou dcérou, už sa tomu nedalo vyhnúť. No nebolo to nič príjemné, ale snažila som sa trocha psychicky pripraviť, hlavne argumenty, keďže viem, ako rozmýšla, hoci chvíľami ma zaskočila "podpásovkami" (povyťahovala také veci, že by sa mi nesnívalo - urobila som chybu, že som jej v minulosti veľa vecí vešala na nos, čím menej informácii o našom súkromí má tým lepšie), počas konfrontácie som si uvedomila, že je to úplne zbytočné mrhanie energiou, že aj tak nepochopila, čo som jej vlastne chcela povedať, neverila mojim argumentom a tvrdeniam (napr. som jej povedala, že ja nerobím veci, kvôli tomu, že čakám vďačnosť, ale preto, že mi robí radosť svojim blízkym, tak sa mi vysmiala do očí, že mi neverí, že každí čaká vďačnosť), negovala skutočnosti (popierala svoje vlastné slová z minulosti), ktoré sa stali, ... . Význam to malo aspoň v tom, že to zo mňa všetko opadlo, pochopila som, kto kde v rodine stojí a čo si myslí, svokor a manžel boli v tom čase s deťmi v detskej izbe, nechceli sa k ničomu vyjadrovať (pochopila som, že som podcenila manžela, že on veľmi dobre vie, aká je a aj to, že je zbytočné sa s ňou hádať a to bolo z toho všetkého pre mňa najpodstatnejšie!!!). Maca, samozrejme, že vinu hádzala na mňa, že dcéra len projektuje moje správanie, že si ju nevážim a nikdy som si ju nevážila a bla bla bla. Nedokáže prežiť to, že osem ročné dieťa ju dávno prekuklo, že vie, čo je pravá príjmajúca láska a nikdy sa neuspokojí s vydiaraním a vynucovaním si pozornosti zo strany dieťaťa. No aby som jej úplne nekrivdila, pochopila som, že žiaľ sa od nej inej formy lásky nedočkáme, že jednoducho to v nej nie je a teda za to ani nemôže, povedala som si, že sa ju pokúsim brať takú aká je, neriešiť ju a neviem, akým zázrakom sa mi to po tejto konfrontácii darí. Tak dúfam, že to tak už ostane, po skoro 14 rokoch spolužitia s manželom a jeho rodinou v jednom meste by som si už fakt rada vydýchla a získala nadhľad.