Odpovedal: Daniela2 pre Dagmar
Re: Ako otvoriť oči manipulovanému človeku?
(číslo príspevku 239.321, zo dňa 01.04.2013. videné 286x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 239321:
Bože Dagmar, ani nevieš, ako trefne a výstižne si všetko napísala, ani profesionálny psychológ by to tak nenapísal. Presne, ona nevie odlíšiť vyjadrenie svojho názoru a urážku, to že s ňou nesúhlasím berie ako útok voči jej osobe! Teraz som to pochopila, ona nikdy neargumentovala tým, že mám niečo proti jej návrhom (napr. ohľadom stravovania detí), ale proti NEJ! Vždy to vzťahovala na seba ako OSOBU! A v tom je poriadny rozdiel! Inak som jej povedala, že niektoré jej názory jej beriem (napr. že deti majú jesť viac ovocia a zeleniny a menej sladkostí), ale že mi vadí tón akým mi to povie (že sa s nami baví ako s malými deťmi), tak normálne uznala, že je to jej profesionálna deformácia. Dokonca uznala aj to, že to prepískla, keď mi povedala, že si malého kupujem lízatkom (na môj argument, že ja si vlastné deti nepotrebujem kupovať a už vôbec nie lízatkom), ale z toho jasne vyplýva, že aj keby použila iné slová, význam by ostal nezmenení (to akú ma o mne mienku). V dobrom som jej poradila, že keď chce niečo urobiť pre svoju vnučku a aj pre seba, nech zájde za školskou psychologičkou, ktorú dokonca osobne pozná a porozpráva sa s ňou, keď nepríjma informácie odo mňa, som si totiž istá, že jej povie to isté, čo ja, pretože som s ňou hovorila a zhodli sme sa na tom. Tak neviem, či pôjde, alebo nie, jej ego je príliš silné a jednoznačne mi dala najavo, že si nie je vedomá svojich chýb a prešľapov. Tá istá psychologička mi asi pred rokom poradila, že nech sa na ňu jednoducho vykašlem, že starého psa novým kúskom nenaučím, že mám pracovať na sebe a svojom vzťahu s dcérou, manželom atď., ale mne fakt trvalo celý ten rok, kým som to dokázala aj naozaj aplikovať vo svojom živote, kým som našla sebaistotu a dostatočné sebavedomie ako matka a manželka (ja som v minulosti mala tendenciu obviňovať seba, že nie som dosť dobrá, že na to a hento nemám, proste som si neverila) a dokázala som si veriť. Dagmar, dúfam, že budeš mať pravdu a už to nikdy nebude tak ako doteraz. Myslím v mojej malej rodine, že dokážem manželovi veriť, že stojí naozaj pri nás, čo si myslím, že stojí, len to nedokáže verbálne vyjadriť, že nadhľad, ktorý mám mi ostane. A ešte k tomu odpusteniu, ja som jej odpustila, lebo nevie, čo činí, nemám právo ju súdiť, aj by som ju prijala, to je jasné, keby som videla, že to myslí úprimne a zo srdca, ale je to len a len na nej.