Odpovedal: Daniela2 pre Dagmar
Re: Ako otvoriť oči manipulovanému človeku?
(číslo príspevku 239.313, zo dňa 01.04.2013. videné 379x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 239313:
Dagmar, samozrejme, že som rada, že si sa k tomu vyjadrila, úplne dokonale si to zhrnula a pochopila, ako som to myslela. Áno, trvalo mi veľmi dlho, kým som veci pomenovala pravými menami a prijala ich také aké sú, bez toho aby som sa snažila meniť všetkých zúčastnených, ale stálo to za to, konečne mám pocit vnútornej slobody a šťastia, ktorý mi tak veľmi chýbal. Ani som neverila, že by to niekedy tak mohlo byť! Manžel nepovedal ani pol slova, ale keď skončila konfrontácia (chvíľami mi bolo až do smiechu z celej absurdity tejto situácie:-)), tak za mnou prišiel, objal a pobozkal, vedela som, že som aj za neho vyjadrila, to čo už dlho bublalo pod pokrievkou, cítila som sa veľmi silná v tej chvíli, lebo som vedela, že sa "bijem" za správnu vec. Neurážala som ju, neobviňovala, nepohŕdala ňou, napriek tomu sa stavala do polohy obete, ktorej je ubližované, krivdíme jej (ja a dcéra), ona chce pre nás len to najlepšie (neberiem jej to, ale citové vydieranie má ďaleko od nezištnej lásky) a napriek tomu sa k nej nechováme s úctou akú si zaslúži. Tiež som sa dozvedela od jednej baby z rodiny, že aj jej to manželova sestra - švagriná písala, ale ona ju zrušila, že ona to nemôže posudzovať, keďže je jej dcéra a inak sa pozerá na mamu a pre mňa je to svokra - cudzia osoba. Inak ma veľmi táto strana manželovej rodiny povzbudila, jednoznačne mi dali najavo, že stoja pri mne (nás s manželom), a že nám veľmi fandia. No bolo to ako hádzať hrach na stenu, nič z toho, čo som jej hovorila nepochopila, naďalej sa cíti ukrivdená, moje dieťa je naďalej drzé a nebude si k nej dovoľovať a na druhej strane očakáva, že sa k nej rozbehne s otvorenou náručou a nechápe, že ona by pre ňu spravila prvé aj posledné a ona sa chová takto (vsugerovať pocity viny)! Hm, je zvlášne, že keď je s inými ľuďmi (u druhých starých rodičov, v škole, s kamarátkami) nemá potrebu byť protivná, provokovať a stavať sa do opozície ako to robí u nich (ale to nevysvetlím, že je to len obrana, nastavovanie zrkadla, utvrdzovanie sa o tom, že naozaj som "zlá"). Aj školská psychologička mi povedala, že dieťa je protivné vtedy, keď nemá naplnené všetky svoje emocionálne potreby, ale žiaľ veľa rodičov a starých rodičov je príliš egocentrických aby sa dokázali "znížiť" na úroveň dieťaťa a pozrieť sa na svet ich očami. Ach jaj, no som zvedavá ako sa to bude teraz vyvíjať, manžel je teraz ako vymenený, uvoľnený, mám pocit, akoby to z neho tiež spadlo (tesne pred konfrontáciou prišiel za mnou a doslova ma prosil, aby som jej nič nehovorila, že čo ak nám nepostrážia deti? vtedy som pochopila ako sa ich bojí!!! 38 ročný muž!!! až mi bolo smiešne, povedala som mu, že mám potrebu vyjadriť svoj názor, a ak sú normálni tak ho príjmu a nebudú sa chcieť pomstiť cez vlastné vnúčatá, že ja ich nejdem urážať, ani osočovať). Sama som mala zo začiatku nášho vzťahu pocity viny, že som nevďačná (svokra nám darovala polovicu svojho bytu po mame), že naozaj sa musím polepšiť, že moja dcéra je nevychovaná, že som zlá matka, že to nezvládam (pri jednej príležitosti mi to vyhodila na oči, teraz som samozrejme poprela), že aj môj muž robí pre nás, čo nám na očiach vidí a stále som nespokojná, že čo by druhé dali za takého muža?! Bola som na pokraji zrútenia! Ale už je to za mnou, neprajem jej ani nikomu z tej rodiny nič zlé, práve naopak jej prajem, aby sa dokázala na svet a ľudí okolo seba pozrieť očami pravej bezpodmienečnej a príjmajúcej lásky, aby sama našla pokoj a mier v duši, ktorý jej tak veľmi chýba! Dúfam, že moja rodina bude pre ňu vzorom a že možno v starobe si uvedomí ako správala k nám a aj ostatným ľuďom, o ktorých viem a ktorí sú pre mňa vzorom!