Autor otázky: xy
|
Neviem sa rozist.
(číslo príspevku 237.761,
zo dňa 04.01.2013.
videné 841x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 237761:
Dobry vecer, chcela by som vediet ci niekto bol v podobnej situacii a dopadlo to dobre...?
Mame 27 sme spolu 9r. Zijeme spolu pol roka. A ja uz nevladzem. Nas vztah nebol nikdy idealny, vzdy sme sa natahovali, je prudkej povahy, rychlo sa nahneva pre malickosti, ale vzdy ked sa v minulosti nahneval tak neosocoval mna ako teraz. Posledne 2 roky to bolo horsie, vidavali sme sa vikendy lebo sme mali pracu/ skolu v inych mestach. Ale stale som verila ze budeme spolu do konca zivota. Potom ked sme uz obaja mali po VS a zamestnania som neliehala aby sme sa niekam pohli...ved po tych rokoch...tak on rozhodol ze ideme spolu byvat. Od prveho dna je to hrozne, stale opakoval, ako sa nudi ako mu chybaju kamarati, ze sa k sebe nehodime, ze chce cestovat,ako je frustrovany ako nema motivaciu nieco urobit. Potom ze to nieje pravda. A stale dookola, pri hadke to vykrikoval, mimo nej bud bolo chvilku dobre alebo nemal naladu. Ja som tyzden nebol bez velkej hadky za pol roka. Ja som sa snazila, myslela som si ze si zvykne, ale uz sa moj pohar trpezlivosti prelial. Stale sa najde dovod na hadku, povie mi ze mali by sme sa rozist a ked chcem odist tak stoji vo dverach a prosi aby som ostala, a ja tomu dam este sancu, a potom sa to zasa opakuje, chcela som odist uz 3x bola som aj na par dni doma, ale stale som sa vratila. Ja uz neviem co mam robit. Viem ze si s nim neviem predstavit buducnost, deti, pokojny zivot. Ale neviem si vysvetlit co ma stale drzi, neviem, kazdej inej by som uz poradila ze to ma uz konecne skoncit, ale. Zachranili ste uz niekto niekedy vztah ktory vyzeral ze nema sancu?? Dakujem.
|
|
|