Odpovedal:
xy
|
Re: Neviem sa rozist.
(číslo príspevku 239.095,
zo dňa 19.03.2013.
videné 288x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 239095:
Dobry den, ozyvam sa po case, mozno moj pribeh raz niekomu pomoze.... V skratke po 8 rokoch chodenia sme zacali spolu byvat, kde od prvej chvile to bolo peklo, hadky , krik, buchanie vsetkym, z jeho strany reci ze so mnou nechce byt, nechce tekto zit, atd atd akoby to robil na silu a pritom to bol jeho napad, spolocna domacnost, striedali sa dni nerozpravania, hadania a ako tak normalneho stavu, hadka mi nimalne 2 x za tyzden....Po pol roku som sa odstahovala k rodicom a ukoncila to, prisiel prosil o sancu...Tazko ale rozhodla som sa mu ju dat, byvali sme oddelene a asi raz za tyzden videli...nevedela som sa nanho usmiat, a uz vobec nie dotknut. Za tie 2 a pol mesiaca co sme takto to skusali zachranit par krat na mna vyletel, preto ze 3 min meskal bus, na nase vyrocie sa pokazil zachod tak na mna zjapal ze sa mam ponahlat domov...Pisal mi ze ked sa nevratimk nemu byvat, budem budem lutovat, potom dalsi den bol mily, stale rovnako dookola hadka a ako tak "normalny stav". Rozhodla som sa to definitivne ukoncit, nieco mi pomaly doslo, ze nechcem s tymto clovekom byt do konca zivota, uz nikdy nechcem trpnut pre aku blbost zasa na mna vyleti...Preslo 5 dni odkedy som mu to povedala, prosika, slubuje, ale ja uz nie. Uz neustupim. Znie to paradoxne ale dlho mi nebolo tak dobre, som spokojna a usmievam sa, priatelia vravia ze ziarim:D, jednoducho mam pocit ze mi spadol kamen zo srdca... Ak sa neviete rozhodnut tak pockajte, niekedy naozaj cas ukaze. Dakujem za vsetky rady.
|
|
|