Autor otázky: Anetta
11Spánok
(číslo príspevku 89.173, zo dňa 08.03.2006. videné 427x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 89173:
Prosím Vám o odbornú radu. Pýtam sa v mene môjho 22 ročného syna, ktorý má problémy so spánkom, a zatiaľ odmieta navštíviť lekára. Syn žije a pracuje v Bratislave ako programátor a servisný technik zabezpečovacích zariadení v súkromnej firme. S prácou je spokojný, žije v prenajatom byte spolu s priateľkou. Jeho problémy so spánkom začali asi v septembri 2005. Má problém večer zaspať, a má pocit, že v noci vôbec nespí, len bdie. Ráno vstáva veľmi unavený, pred pár dňami mu vraj bolo aj v práci veľmi zle, cítil veľkú únavu, a všetky tie sprievodné znaky dlhodobého nevyspatia sa. Spočiatku býval z toho veľmi nervózny, rušia ho všetky zvuky v bytovke, kde bývajú a bývali, aj keď zaspí, často sa budí na nejaké zvuky. Teraz to už akosi berie tak, že nervozitu už necíti, len trpí tým, že nemôže spať. Lieky na spanie odmieta, párkrát ich aj užil, ale nechce si na ne zvykať. Pôsobí na mňa vyčerpaným dojmom. Inak je optimista, má život veľmi rád, má rád ľudí, priateľov, zábavu. Mám ale obavy, že tieto jeho problémy môžu mať vrodenú predispozíciu, pretože aj moja sestra, aj ja máme podobné problémy už niekoľko rokov. Približne od 30-teho roku som ich mala intenzívnejšie, a pred rokom som už bola nútená navštíviť psychiatra, už som to nezvládala sama. Vždy pri prežívaní stresu v živote som mala vážne problémy so spánkom, všetky tie starosti som si "prenášla" do postele a pre množstvo myšlienok, ktorými som reprodukovala celý deň, som nemohla spať. Ďaľším príznakom prežívania stresu bola nepríjemná zvieravá bolesť žalúdka, ktorá mi tiež bránila v spánku. A keď sa objavila táto bolesť, ktorú som nedokázala zvládať, aj bez zjavného dôvodu, bola som už nútená navštíviť psychiatra. Užívam antidepresíva, sestra ich užíva už 8 rokov, a lekárka mi povedala, že máme nejakú vrodenú predispozíciu, aj keď presne neviem, akú diagnózu mám. Opísala som jej aj problémy môjho syna, vraj by mal navštívil lekára aj on, na určitý čas užívať lieky na spanie, a vraj by to malo prejsť. Syn sa bráni, zrejme aj kvôli tomu, že mladí ľudia si nechcú pripustiť, že majú vážnejší dôvod, aj keď som mu vysvetľovala, že aj mladí chodia s problémami takéhoto typu k lekárom odborníkom. Mám o neho obavy, pretože sama viem, ako sa človeku zmení kvalita života, keď je chronicky nevyspatý a denne musí zvládať všetky svoje povinnosti. Keď je v pracovnom nasadení, keď pracuje celé dni, niekedy aj víkendy, teda je viac vyčerpaný, vraj už pri ceste domov z práce je nervózny z toho, že opäť nebude spať, a ráno opäť vstane vyčerpaný a bude musieť pracovať s plným nasadením. Ja to prežívam podobne. Čo i len o trochu vzrušujúcejší deň prežijem, o to viac mi večerná reprodukcia dňa bráni spať. Momentálne ale nemá až toľko pracovných povinností, a aj tak nemôže spať. V práci mu poradili, aby skúsil trochu fyzickej námahy niekde v telocvični, možno mu vraj chýba pohyb. Viacmenej teraz trávi pracovný deň v kancelárii alebo šoférovaním. Povedal mi, že keď sa oteplí, skúsi bicyklovať, či mu to pomôže. Inak veľa času na šport nemá, pracuje do večera, chodí na kurzy angličtiny, ale možno by to skúsiť mal.
Prosím, môžete mi nejako poradiť, čo má robiť, aby sa tento jeho stav upravil? Keď sa spolu o týchto problémoch rozprávame, vždy mi povie, že je presne po mne, že všetky emócie prežíva presne tak a začína mať také problémy, aké mám ja. Mne sa zdá, že je ešte na ne príliš mladý, ale moja lekárka povedala, že v dnešnej dobe to nie je nič výnimočné. Prosím, poraďte mi, ako sa mu dá pomôcť.
Ďakujem veľmi pekne.