Odpovedal:
Ivana
|
Re: panické ataky
(číslo príspevku 43.056,
zo dňa 15.12.2004.
videné 522x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 43056:
Ahoj Evka, no, to o čom píšeš veľmi dôverne poznám, akurát u mňa to bolo myslím ešte oveľa horšie..Ja som takmer 1/2 pol roka pomaly ani z bytu nevyšla. To trápenie si vieš určite predstaviť. Až teraz, s odstupom času viem, že to boli panické ataky. No, aby som to skrátila: jedného dňa som si povedala, že to musím nejako prekonať. Že proste len ja mám vo svojich rukách to, či sa budem báť alebo nie, že len ja to môžem ovládať a že som vlastne veľmi sílná. Každý, každučký strach, ktorý som denne prekonávala bol krok na ceste k môjmu zdraviu, každý deň som si dokola opakovala svoju mantru, že som silná a odvážna, že prekonám všetko čo len chcem, len si musím veriť. A aj keď som srdce mala takmer celý deň až tam niekde v krku, potila sa, bola úplne /z ničoho zrejmého/ ustráchaná, každý deň bol ten strach menší a menší až napokon nezostal žiadny. Chodím na verejné miesta, do práce, mám priateľa a svoje koníčky. To bolo pred niekoľkými rokmi úplne nemožné. Ver si, dokážeš to! Stále, stále sa musíš motivovať, že to prekonáš, dokážeš, bez liekov a bez psychiatra. Tá sila, ktoru sa dokážeš prekonať je len v tebe, musíš ju len objaviť, veriť si a prosiť strážnych anjelov /vážne to pomáha :-)/, aby ti pomohli. Možno to pôjde zo začiatku pomaly, ale už prvý krok je cesta k úplne vyliečeniu. Ver mi, že to zvládneš, len musíš veľmi, veľmi chcieť! Držím ti obrovsky palce, verím, že za nejaký čas sem napíšeš a pochváliš sa! :-)
|
|
|