Odpovedal: Ivana
Re: panické ataky
(číslo príspevku 43.081, zo dňa 15.12.2004. videné 679x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 43081:
Evi, u mňa to bolo také zlé, že som kvôli tomu prestala pracovať v jednej práci..Doma som to vysvetlila tým, že ma nebavila, že chcem zmeniť prácu, z čoho bol takmer pol rok, ktorý som strávila doma. Najprv naši tomu neprikladali význam a ak sa mám priznať, tajila som pred každým, bola som majsterka vo vymýšľaní :-) U mňa to vážne bolo tak zlé, že som mala úplnú hrôzu ísť vôbec MHD, dokonca pred nastupovaním do autobusu som zdrhla zo zástavky! No a doma som dostala ultimátum, buď si prácu nájdem, alebo ma vyhodia z domu /drastické, ale účinné/. Doma vedeli, že mám strach, ale ten kto to nezažije, netuší ani zďaleka o čo ide. Tak som sa sama donútila nastúpiť do autobusu a ísť do práce /ktorú mi sestra vybavila/. Celú cestu som si v duchu opakovala svoje mantry a neskutočne som sa tešila na konci dňa tešila, že som to zvládla! A každý ten jeden deň bol nesmierne ťažký, ale vždy zároveň o niečo ľahší, lebo som si povedala, že keď som to zvládla dnes, tak neexistuje na svete nič, kvôli čomu by som to opäť nezvládla. A ešte niečo: mala som strach obrovský niekam ísť /dovolenka, výlet/ a tento rok som bola sama vo Francúzsko /cestu i všetko som perfektne zvládla/. Mám dobrú prácu, i priateľa /tomu som však o tom nikdy nepovedala/ a myslím, že som už dávno za vodou. Ono to možno nikdy nebude úplne, úllne bez chybičky, možno sa občas ešte tá nervozita vkradne do srdiečka, ale to už riešim tak, že sa nútim myslieť na pekné veci, predýcham to a snažím sa byť v spločnosti vždy pozitívne naladených ľudí :-) A predstav si, že popri práci študujem cudzí jazyk, chystám sa na VŠ, a občas mám aj verejné vystúpenia..:-) Môj život pred niekoľkými rokmi bol vďaka tomu nevysvetliteľnému strachu peklom, nikdy by som vtedy neverila, ako sa to všetko obráti :) Verím, že toto isté čaká aj teba, len si ver a zvládneš všetko! Krásny deň aj tebe