Autor otázky: Adriana
Úzkosť, depresia, nespokojnosť (kto ma pochopí?)
(číslo príspevku 34.370, zo dňa 26.07.2004. videné 440x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 34370:
Dobrý deň. Chcela by som poprosiť o radu odborníkov aj tých, ktorí majú skúsenosť s úzkosťou, panickými atakmi, depresiou. Môj problém trvá s prestávkami už dlhšie. Pred tromi rokmi po dlhotrvajúcom stresujúcom období som začala mať rôzne zdravotné problémy, ktoré boli skôr telesného charakteru. (problémy so žalúdkom – nevoľnosť, neskôr závraty, bolesti chrbtice) a keďže som bola predtým zdravá, veľmi som sa preľakla. Prešla som rôznymi vyšetreniami, ktoré boli v poriadku a skončila som u psychologičky. Cítila som sa veľmi zle, užívala som Xanax a veľmi pomaličky som sa z toho dostala. Potom som mala chvíľu pokoj ale začalo to znova (vždy skôr psychosomatickými príznakmi). Neviem nazvať svoj stav, pretože niekedy pociťujem úzkosť, strach, občas ma prepadne panický atak, inokedy mám zasa depresiu. Chodím ku psychologičke ale neužívam žiadne lieky, pretože som s nimi mala zlé skúsenosti (zhoršenie všetkých príznakov, ktoré som nezvládala). Chcela by som vedieť, či je možné sa z toho dostať, či mi môže pomôcť iba psychoterapia bez liekov, ako sa mám naučiť relaxovať. Beriem totiž všetko veľmi vážne, mám zo všetkého strach, obavy z budúcnosti, panický strach z chorôb, všetky problémy sa mi zdajú neriešiteľné a skoro vôbec sa nedokážem uvoľniť. Občas užívam Xanax, neviem, či je návykový, ako často ho môžem brať, radšej by som si pomohla bez chémie. Vedel by mi niekto poradiť, ako sa mám naučiť relaxovať, nebrať život príliš vážne, zvládať úzkosť a tešiť sa zo života? Som mladá, mám rodinu a žiť v ustavičnom napätí je hrozné. Dá sa nájsť pokoj duše v tomto svete plnom závisti, nenávisti a honbe za materiálnymi hodnotami? Keď celý deň presedím v kancelárii s kolegyňami, ktoré sa pretekajú v obliekaní, dovolenkách a zariadení domácnosti. A ja, človek ovplyvniteľný svojim okolím, v ktorom trávim väčšinu času, akoby som strácala zmysel života. Si dobre oblečená, máš auto, perfektne zariadený byt – si jednička, Tvoje slovo je dôležité, si NIEKTO. Ostatní sú pošliapaní, nepodstatní, bezvýznamní. Takto nás kategorizujú niektorí naši šéfovia, takto sa správa dokonca aj moja najbližšia rodina v zmysle ak Ti mám pomôcť, niečo od Teba očakávam. Ak chceš pomoc zadarmo, ani za mnou nechoď.
Tak som sa pekne rozpísala, trochu sa mi aj uľavilo a ak si niekto prečíta túto dlhú spoveď a zareaguje, budem mu veľmi vďačná. Ďakujem, že tu pre nás ste. Adriana