Odpovedal: Zuzana Re: Úzkosť, depresia, nespokojnosť (kto ma pochopí (číslo príspevku 34.373, zo dňa 26.07.2004. videné 299x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 34373: Ahoj Adriana, presne si to vystihla, ten kto je dobre oblečený, má dobré auto, postavenie, ten je niekto, ostatní sú nepodstatní. To kastovenie podla materialneho mi slušnejšie povedané ide hore krkom. A stále sa musíš tváriť že si OK. A ži v takomto neuprimnom svete. Jasné, že potom má kopa ľudí psychické problémy, pretože sa necítia dobre v toľkej faloši a pretvárke. Ja som duša dosť citlivá a tiež ma to trápi. Niekedy závidím, že priatelia mojich rodičov sú takí, ešte normálni, úprimní a ochotní pomôcť . Ale moji rovesníci už všetko vidia len cez peniaze a postavenie.. Tiež som si nie istá, či by mi pomohli, ak by som ich o to požiadala. Vlastne som určité sklamanie tento rok zažila. Nechcem sa rozpisovať čo to bolo, ale je to asi to najhoršie, čo môže človek zažiť, a moje priatelky sa zachovali dosť chladne, čo ma prekvapilo, lebo keby sa oni ocitli v takej situácií, ja by som reagovala ináč. Neviem, asi je to výchovou. Dnes, ked si nepomôžeš sama, tak ti nepomôže nikto, možno len najbližšia rodina, a ani to nie je vždy isté. Čo sa týka úzkosti, paniky, tak som to istý čas zažívala aj ja. Prekonala som to akosi svojpomocne. Vyhľadala som aj psychologickú pomoc, aj ked to bolo kvôli tej tragédií čo som zažila a nie kvôli panickým atakom, ale dnes už ich nemám. Proste som zmenila zmýšlanie, pochopila som, že pokiaľ nie som smrteĺne chorá, tak stojí za to žiť. Proste sa nesnažím brať všetko tak vážne. Mnohé veci mi prídu teraz trivialne, a snažím sa neprežívať všetko tak vážne. Asi sa treba obklopiť rovnako zmýšlajúcimi ľudmi ako si ty, a ostatných snobov ignorovať, pokial sa to dá. Aj mňa trápili zdravotné problémy, bolievalo ma snáď všetko, čo mohlo, tiež som podstúpila niektoré zdravotné vyšetrenia, samozrejme, že aj voľačo našli,ale nič vážneho. S tou zmenou môjho zmýšlania prišlo aj uvolnenie po zdravotnej stránke, dnes už bolesti v podstate nemávam, čiže sa potvrdilo, že to bolo psychosomatického charakteru. Viem, že to nie je ľahké, ale dá sa to. Mňa aj teraz sem tam ešte chytí pocit sklamania, a beznádeje, ale dokážem sa aj radovať zo zivota, a tých krajších dní je už viacej než tých zlých.