Odpovedal: Maja
Re: Súperenie so svokrou ?
(číslo príspevku 31.974, zo dňa 08.06.2004. videné 602x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 31974:
Aké je to zvláštne. Keď som si čítala niektoré príspevky, akoby sa jednalo o vzťah mojej mamy a bratovej ženy. Len tento príspevok, na ktorý reagujem je úplný opak. Moja mama sa pár krát ponúkla, že postráži deti, že pre ne pôjde do škôlky, že s nimi pôjde na prechádzku,... Švagrina vždy povie, že ona sa o ne dokáže postarať. Keď sa švagrine narodil prvý syn, občas sa sťažovala, že ho bolí bruško, že nekakal, že má nejaké vyrážky, mama sa vždy snažila jej poradiť a nechápala, prečo sa vždy švagrina potom tvárila urazene. Až po pár mesiacoch brat prezradil, že povedala, že ona nepotrebuje žiadne rady, že má na to knižku o deťoch. Mama vždy skôr zistí, že deti sú choré, že majú teplotu, ale už sa švagrinej bojí niečo hovoriť, aby si zas nemyslela, že jej chce radiť. Má tri deti (4, 3 a 1a1/2r.). Keď je niektoré choré, radšej zoberie ku lekárovi (v susednej dedine, kde treba ísť autobusom) všetky tri, akoby mala využiť maminu ponuku, že ostatné dve postráži. Bývame v rodinnom dome ja s manželom a mamou na prízemí, oni na poschodí, najmenej 10 x za deň počujeme, ako sa deti pýtajú, že chcú ísť na chvíľku dolu ku nám - dovolí im to tak 2x do týždňa. Ešte nikdy sme sa s nimi neboli prejsť, nikdy sme ich neprebaľovali, nikdy sme ich nevideli sa kúpať vo vani v spoločnej kúpeľni. Vždy bola odpoveď - netreba, zvládnem to sama, keď tu budete, nebudú ma poslúchať. Pritom ich tak veľmi ľúbime. Mne s manželom sa dieťatko už pár rokov nedarí, verím, že raz bude a hoci bude veľmi vytúžené a čakané, ale myslím, že si ho užije aj moja mama, či svokra, s ktorou tiež nemám ideálny vzťah. Nechcem mamu len obhalovať, niekedy je fakt otravná a stará sa do vecí, do ktorých jej nič nie je, ale no to sa snažím ju vždy upozorniť. Švagrinu nemá kto. Myslím, že my sa jej už vo vlastnom dome bojíme, nechceme vyvolávať konflikty, čímkoľvek provokovať, chodíme po špičkách a samozrejme sa na ňu aspoň ja usmievam. Čo jej mám nadať? Vyhodiť ju z domu? Všetci píšete, že za chrbtom sa ohovára a do tváre sa usmieva. Mama so švagrinou mali pár krát výmenu názorov, z čoho vzniklo len to, že sme deti mesiac nevideli a mama ešte dva mesiace po tom, ako si na tú hádku spomenula len plakala a plakala. A som z toho riadne zdeptaná aj ja. Tak ja sa radšej tvárim neutrálne. Naozaj by bolo najlepšie, keby už od začiatku bývali niekde inde a chodilo by sa len na návštevy a to ja považujem za jediné riešenie problému, ale to v ich prípade nehrozí ...