Odpovedal: Silvia
Re: Súperenie so svokrou ?
(číslo príspevku 31.940, zo dňa 08.06.2004. videné 838x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 31940:
Keby to bolo len pri tom jedle, tak ma to nerozculuje. Ale ono to je, ako sa povie, kvapka oleja do ohna. Dovolim si tvrdit, ze som ju nepoznala dovtedy, pokial nam nevarovala malu. Odvtedy mame nezhody vacsieho charakteru. Nemohla a zrejme ani nemoze prehltnut to, ze nie som na materskej, ale chodim do prace. Tri mesiace varovala malu, denne 4 hodiny. Vypocula som si vety, ze si treba vopred rozmysliet co dieta obnasa, ze chcem aj dieta aj chodit do roboty, pritom velmi dobre vie, ze nemozem z prace odist. To boli reci, ktore velmi boleli. Stalo sa mi, ze som prisla a ona mi povedala, ze mala vrestala /nie plakala/ alebo skriekala /nie blabotala/. To nie su podla mna vyrazy pre male deti. S malou byvala vonku az do vymrznutia, kolkokrat som ich nasla pred domom a mala cela studena, akoby byt vonku za kazdu cenu. To vsetko bolo este popretkavane poznamkami a utokmi mojej svagrinej, lebo bola proti varovaniu, SMS-kami zaslanymi v noci apod. Bola som na prasky a nemala som ine vychodisko. Dovrsene to bolo tym, ze som raz prisla z roboty a svokra sa mi ponosovala, aka bola mala mrzuta, ze sa nechcela dat obliect a ist von. Mne stacil jeden pohlad, isla som jej zmerat teplotu a namerala som 38 stupnov. Hodila som na svokru vycitavy pohlad, ona odisla domov, a ja som celu noc nemohla zaspat, co som rozmyslala, ako je mozne, ze nezistila, ze ma dieta horucku, nezavolala mi, pritom mam blizko domov, ale este ju chcela tahat von a ponosovala sa. A veru som si aj poplakala, ked som si pomyslela, ako sa moja mala mohla citit zle v tej horucke a ja som o tom nevedela, lebo rano bola este v poriadku. Odvtedy sme spolu "skoncili". Viac som jej dceru varovat nedala, ponukala sa, odmietla som, teraz ju vidia raz za 5 tyzdnov. Ja som kludnejsia, ale staci malo, obycajna banalnost, ako napr. s tym pecenim a varenim, a "mam nervy". Inak ma malu rada, hra sa s nou, ked pridu, donesie jej darcek a tak. Ona ma ohovarala aj mojej mame, to tiez neviem aka je logika, a moja mama sa tiez zbytocne trapila.Dokonca som sa dozvedela, ze mam zle hrnce, asi preto, ze nie su storocne. Nam svokra malokedy s niecim pomoze, sice sa opyta, ci nieco nepotrebujeme pomoct, ale uz caka odpoved "nie". Len raz som suhlasila, opytala sa co, a potom povedala ze nabuduce. Tak uz radsej odmietam vopred. Nikdy sa neponukla, ze pride k malej na 2-3 hodinky, aby sme s manzelom isli do kina alebo niekam na veceru. Ja ani nemam odvahu sa opytat. Raz som chcela ist s manzelom na nakupy, povedala ze pride o jedenastej a dofrcala o druhej. Svagrina je o nicom, mala ju takmer nepozna, ked prideme k nim, ide von, nezahraje sa s nou, dcerka od nej nedostala ani raz cokoladku, ci omalovanku. To mi nevadi, nepotrebujeme dary, ale ide o ten vztah.
No a aby som len nekydala na svokru, niekedy sa spolu dobre porozpravame /sice zvazujem co jej poviem/, mala ju ma rada, ked pride, hraju sa spolu, venuje sa jej. Ale ten vztah medzi mnou a nou uz ostane pokazeny. A zial aj medzi nou a mojou mamou. Stretavame sa navzajom, usmievame, ale vieme kazdy svoje. A preto sa v mojom vedomi neviem zbavit toho, ze za kazdou blbostou uz nieco vidim, ze svokra je falosna, do oci usmev a za chrbtom kydy.
No ale som odporna, takto ohovarat, no uprimne povedane, cloveku sa ulavi aj pri pisani. Tak Vam drzim palce a vela trpezlivosti so svokrami.