Odpovedal: Maja Re: Súperenie so svokrou ? (číslo príspevku 31.986, zo dňa 08.06.2004. videné 405x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 31986: Podľa mňa to Stela veľmi pekne napísala. Aj to o ženách aj to, že každý prípad je individuálny. Aj to, že človek, keď získa zadarmo strechu nad hlavou, mohol by byť aspoň trošku vďačný. "Náš" problém je ďaleko obsiahlejší ako som opísala. Chcela som len podnietiť ženy-nevesty, aby sa na ich problém so svokrou pozreli aj trošku z opačnej strany. Ja s manželom som už skoro odsťahovaná a budem bývať síce nie v jednom dome, ale vo dvore s mojou svokrou. A bolo už pár situácií, keď som myslela, že mi z nej už prasknú nervy, ale vždy som si spomenula na pohľad mojej mamy, že svokra väčšinu vecí zrejme vidí inak, myslí si, že keď je o toľko staršia a skúsenejšia odo mňa, že musí mať vždy pravdu ona. Alebo si skutočne spomeniem, že mi ako-tak dobre vychovala môjho muža, že nám pomohla s chalupou a že keď poviem, že potrebujem niečo požičať bez mihnutia oka mi to požičia. To, že poznám pohľad mamy-svokry, mi pomáha prehliadať to, že ma svokra už nespočetne veľa krát ohovorila (to viem na 100%). Ale veď my, ženy sme také - potrebujeme sa posťažovať, poohovárať, aj Silvia napísala, že sa jej uľaví aj pri písaní - ale veď to je vlastne ohováranie. Moja mama chcela mať v neveste druhú dcéru. A keď si ju brat bral, aj taká bola - pomáhala, zabávala sa s nami, posťažovala, zdôverila sa, ale časom z toho nezostalo nič. Moja mama nechodí do roboty, švagriná je už 5 rokov na materskej a zrejme čím dlhšie boli spolu, tým viac si išli na nervy. Bojím sa, že iné to nebude. Ja som už teraz viac v mojom novom príbytku ako pri nich a už cítim, ako sa mi uľavuje, keď nie som v tej napätej atmosfére. Len mi je strašne ľúto aj mamy, aj švagriny, nie sú šťastné a ani tak skoro nebudú.