Odpovedal:
Ada
|
Re: som magor?
(číslo príspevku 17.974,
zo dňa 28.04.2003.
videné 406x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 17974:
Mily Max...Clovek nez "celkom" dospeje do stadia, kedy je uz naozaj schopny takyto cin urobit, tak prechadza obdobiami, kedy sa s takouto myslienkou najskor len pohrava. Jeho zivot straca pomaly zmysel a jeho rozpravanie o smrti mozno naozaj zamerne podsuva ludom v svojom okoli, ako memento, volanie o pomoc. Zufalo hlada niekoho, kto by ho pochopil, a to doslova. Bez povzbudzovania typu "vzmuz sa, hod to za hlavu a pod s nami na pivo"...Toto vsetko je len nepochopenim jeho zalostneho vnutorneho prezivania a akesi zlahcovanie. Nie je to skutocna pomoc, ludia si nedaju vobec ziadnu namahu, aby skusili vidiet veci jeho ocami. Zivot je predsa kratky a treba ist tam, kde je zabava. Ale je predsa lahke smiat sa s niekym, kto je stastny a srsi optimizmom. Je to lepsie a fascinujucejsie, ako sediet s niekym v ciernych chvilach. Ludia inklinuju k usmiatym ludom. A tak clovek zostava vo svojej depresii sam a ta sa aj vdaka nepochopeniu blizkych ludi zacina coraz viac prehlbovat. Chvile, ked o samovrazde len uvazoval dostavaju coraz zretelnejsie obrysy...A pomaly zacina sa naplnat pohar, az pretecie v okamziku desneho skratu...
|
|
|