Odpovedal: Aj keď som sa na svet nepýtal... Re: som magor? (číslo príspevku 18.585, zo dňa 21.05.2003. videné 219x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 18585: Ada, máš moje sympatie. Ten "magor" len vykríkol, či zastenal.Tak teda MY SILNÝ sa mu môžeme len vysmiať. Nenapísal dôvody, tak nech sa teda obesí! Je mi z toho smutne. Spájať to s koncentračným táborom, či s inými utrpeniami, poukazuje len na citovú plytkosť pisateľa. "Hrdinovia" su teda len tí, čo po sebe nechajú nejaký odkaz a o veci nehovoria ale konajú. Môj návrh "magorovi": chápem aj to, že nechceš ísť k psychológovi (či k psychiatrovi. Podobnú skúsenosť už mám za sebou a podarilo sa ma inými prebrať, na šťastie, k životu. V prvom rade potrebuješ priateľa (priateľku),s ktorým sa otvorene o veci dokážeš porozprávať. Nie je nič hroznejšie, ak trpiaci ostáva so svojim psychickým nešťastím sám. Ale aj tak by som Ti doporučil porozprávať sa so psychológom. Dokážeš nájsť takého, ku ktorému budeš cítiť dôveru.