Autor otázky: Adriana
Panická porucha(?) - prosím o pomoc
(číslo príspevku 17.922, zo dňa 25.04.2003. videné 630x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 17922:
Podľa toho, čo čítam a cítim, mám neliečenú panickú poruchu. Prvýkrát si spomínam, že sa to stalo asi pred 10 rokmi. Objavila som si hrčku v prsníku, ale nešla som k lekárovi a denne som sa umárala a strachovala a sledovala ju. Potom mi začalo bývať „čudne“. Prichádzalo to hocikedy a každý deň. Napríklad pri obede v reštaurácii mi začalo byť horúco, prišlo mi na zvracanie, myslela som si, že odpadnem a umriem. Potom som mávala pocity, akoby som bola vo sne, všetko okolo mňa mi pripadalo cudzie, prestalo mi chutiť jesť. Trvalo to dosť dlho a ja som všetko pripisovala tej hrčke a tomu, že umieram. Potom som sa odhodlala podstúpiť vyšetrenie a výsledky boli v poriadku. A zrazu zmizli aj moje „čudné“ pocity. Keď som sa vydala, narodilo sa mi dieťa, dlho som bola úplne v poriadku. Šťastná, vyrovnaná a spokojná. Potom som prežila dlhodobý stres a moje problémy sa objavili znovu a trvajú už dva roky. Včera to bolo hrozné. Prišlo mi zle, potila som sa, mala som hrozný strach, pociťovala som strašnú nervozitu, nevedela som, čo so sebou. Vtedy je človek úplne bezmocný a bezradný. Rýchlo som si dala Xanax, snažila som sa reálne rozmýšľať, zhlboka dýchať, ale bolo to ťažké. Naviac ma trápi, že v takej chvíli som veľmi nervózna zo svojho dieťaťa, ktorého zvedavé otázky ma privádzajú do zúrivosti. Všimla som si, že najhoršie sa cítim, keď sa napr. mení počasie, alebo podvečer, keď je súmrak. Nevládzem už takto žiť, potom som zúfalá a depresívna. Snažím sa zdravo stravovať, pijem bylinkové čaje, Xanax si dám iba z času na čas, keď je to na nevydržanie. Psychologička, ktorú som chvíľu navštevovala mi vôbec nepomohla, pretože so mnou nerobila vôbec nič. Ďalšia začína svoju prax niekedy koncom mája a viac ich tu nemáme. Prosím, dokáže mi niekto poradiť a pomôcť? Niekedy mám aj dobré dni, ale nikdy to nie je stopercentné. Nechcem živoriť ale žiť svoj život naplno, hlavne kvôli svojej rodine, ktorú milujem, kvôli všetkému, čo som tak rada robievala. Nechcem mať strach, ísť s niekým na obed, alebo na neformálnu pracovnú poradu, z ktorej mám hrôzu. Zhoršuje fyzická únava (šport) tieto stavy, alebo naopak, pomôže mi? Neviem, na koho sa obrátiť a verím, že mi svojimi radami aspoň trochu pomôžete. Ďakujem. Adriana.