Autor otázky: Maja
Nemám rada vlastné dieťa
(číslo príspevku 174.231, zo dňa 18.11.2008. videné 1412x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 174231:
Mám 37 rokov, trojročnú dcéru a manžela od prírody flegmatika. Od pôrodu dcéry sa môj život zmenil, ale nie tak ako väčšina popisuje, aké je to nádherné, skvelé, ako to človeka obohatí. Pôrod bol v pohode, ale popôrodné krvácanie ma takmer stálo život. Potom 6 mesiacov nočných mor, neustáleho budenia sa, že krvácam, hlúpe myšlienky a tak podobne. Z toho som sa tak nejak vyhrabala, ale...Postupom času som zistila, že nezvládam. Nezvládam seba, svoje dieťa, ktoré som pravdupovediac nechcela (kludne ma odsúďte, je to bohužial tak), ale keď už prišlo, tak sa mu snažím dať všetko, čo zvládam. Dcérka je inteligentná, milá, dobre vychovaná, akurát pri mne skúša, čo to dá (vraj obdobie vzdoru). Väčšinou mi z nej tečú nervy, pretože keď prídem z práce, tak si chcem trochu oddýchnuť, ale bohužiaľ...Pred pôrodom som mala prácu, ktorú som milovala, teraz som musela firmu zmeniť, baví ma to tiež, ale bohužiaľ nemôžem sa práci venovať tak, ako by som chcela. Odkedy sa malá narodila, tápam v chorobách, exémy, ktoré boli kožnou lekárkou diagnostikované ako stresové, v septembri to vyvrcholilo alergiou, ktorá sa prejavila tým, že mi sčervenela celá tvár, vyzerá to ako spálená koža a aj to tak bolí. Z protialergických liekov mám haluzné stavy (zvracanie, schizofrénia, spavosť). Odkedy dcérka nastúpila do škôlky, idem z jednej choroby do druhej (dcéra nie, tá okrem občasných soplíkov nikdy nebola chorá). Momentálne mám už druhú hnisavú angínu, beriem nejaké širokospektrálne ATB, ale viem, že to nie je riešenie. Môj problém je úplne niekde inde, neviem si nájsť cestu k svojmu dieťaťu, som v strese, čo zas bude, že sa s ňou bude treba hrať, lebo ak sa nudí, tak vystrája a vyžaduje si pozornosť. Som zúfalá, manžel mi tvrdí, že sa mám tešiť z maličkostí, veď máme krásne dieťa, nový dom, šťastné maželstvo, čo viac vraj môžem chcieť? Ja to ale vidím iba z tej druhej strany. Nemám voľný čas na seba, na krku máme hypotéku, žijeme od výplaty k výplate, neviem sa už tešiť z ničoho. Najradšej som, keď si dcéru zoberú na prázdniny moji rodičia a ja mám konečne svoj vytúžený kľud. Veľmi ma štve, že som taký sebec, ale ako si nájsť cestu k vlastnému dieťaťu?