Odpovedal: Lídia Re: Nemám rada vlastné dieťa (číslo príspevku 174.240, zo dňa 18.11.2008. videné 458x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 174240: Prežila som niečo podobné. Môj syn bol ako šialený. Nespal cez deň, nespal v noci, stále si vyždoval neustálu pozornosť. Bola som unavená na smrť. Nezvládala som to ani psychicky ani fyzicky. Ja som na rozdiel od Vás nemala mamu , ktorá by ho zobrala na prázdniny, ani nikoho iného na pomoc. Moja mama zomrela, keď mal syn 3.mesiace. Veľmi túžila po vnúčatku, veď sme ho mali po 6 rokoch manželstva. Aby toho nebolo dosť , keď mal syn 5 rokov, zomrel mi aj manžel. Týmto Vás chcem len povzbudiť, že splácanie hypotéky , manžel flegmatik a pod. nie sú tie najhoršie veci na tomto svete. Musíte dať do poriadku najprv seba. Ste veľmi vyčerpaná, nemáte čas na oddych, plnná negatívnych emócií z prežitého strachu.... Ak nechcete navštíviť psychológa, príp. psychiatra skúste na začiatok aspoň toto : Neviem či uznávate homeopatiu, ale za pokus nič nedáte. Kúpte si v lekárni homeopatický liek Sedativ PC, je bez receptu stojí asi 80,- Sk. Pomôže Vám upokojiť sa, zjemniť negatívne myšlienky, spevnieť , aby ste mali trpezlivosť pre Vašu dcéru, pomôže Vám dobre sa vyspať, nebojte sa nebudete ospalá cez deň, nemá takéto účinky ( www.boiron.sk). Tiež by bolo treba zamerať sa na zvýšený príjem vitamínov vo Vašej strave, ovocie, zelenina, šťavy - veľmi pomáhajú pri chorobách. Môj syn má teraz 11. rokov, je to veľmi inteligentný , rozumný a chápavý chlapec. Mám s ním prekrásny vzťah, je mojím slniečkom na oblohe. Je čoraz samostatnejší. Hoci stále mám čo okolo neho robiť, je to zo dňa na deň lepšie, v mnohým veciach mi pomáha a už sa dokonca môžem aj v mnohých veciach o neho oprieť a poradiť sa s ním. Viem , že je to slabá útecha, veď , dcéra má len 3. Ja by som asi tiež využila viac pomoc opatrovateľky. Nájdite si nejakú študentku, vysokoškoláčku, keď sa Vám nebude páčiť prvá, nájdite druhú.. Ja som mala veľmi solídne dievča. Na dcérku sa snažte byt milá, trpezlivá, ale pevná. Pokojným pevným hlasom jej povedzte , žo si neželáte aby to robila. Nebojte sa dobre rozumie. Keď sa vy budete cítiť lepšie, uvidíte, že aj Vaše dieťa bude pokojnejšie. Držím Vám palce, nič si nevyčítajte, nie ste žiadne sebec. Ale rozhodne začnite niečo pre seba robiť. Dá sa to riešiť.