Odpovedal: Ľubica
Re: Nemám rada vlastné dieťa
(číslo príspevku 174.468, zo dňa 20.11.2008. videné 290x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 174468:
Majka, ja neviem, ale pripomina mi to popôrodnú depresiu, len neviem, či može trvať až tri roky. Ja mám tiež trojročného syna a niekedy som s nervami v koncoch, hlavne keď ráno má afektívny záchvat a nechce sa obliekať, je pol 8, a ja zacínam v práci o 8, mám tam byť 7 30 a stále sedíme doma. Uz sa mi párkrát stalo, že som prišla vyrevana do roboty, ale našťastie, mam kelegyňu s o rok staršou dcérou, takže raz sme v takom stave jedna a raz druhá - ono to fakt pomáha, keď človek vidí, že v tom nie je sám. Dúfam len, že to prejde.
Ja som tiež otehotnela planovane neplanovane, sice po svadbe, ale narozdiel od môjho muža som nikdy po deťoch zvlášť netúžila, takže mi trošku trvalo, kým som si to dala dokopy, aj ku gynekologovi som išla až v 16 tt. Ale keď som maleho videla na ultrazvuku, bola som fakt šťastná. Ale po narodení mi trvalo par týždňov, kým som zistila, čo s takým dieťaťom vôbec robiť. Som chronicky nevyspatá, lebo obdobie relativne pokojného spánku sa skončilo, keď mal malý 4 mesiace a začali mu ísť zuby, niekedy si už pripadám ako zombie, keď nespím tri noci za sebou.
A malý...ten je v jednej chvíli ako med, akonáhle vsak ideme do obchodu, k lekárovi alebo niekde medzi ludí, tak každú chvíľu leží na zemi a pod., zozačiatku som sa cítila strašne trápne, teraz je mi to už fuk, nech si ľudia povedia, že ho nezvládam - niekedy je to fakt pravda. Ale ľúbim ho najviac na svete. V škôlke je však pravý opak, milý dobrý usmievavý, teda aj doma je to tak 50 na 50.
Verím, že ke´d prídeš z roboty robíš všetko preto, aby si sa s dcérkou nemusela hrať, lebo ja tiež chodím až prečerpaná a doma začínam odznova, ale skús si nájsť nejakú činnosť, čo baví teba aj dcérku, nech máte pri "nútených prácach " pohodu alebo ju skús zamestnať niečim iným. U nás v kritických chvíľach pomohol Vláčik Tomas na DVD a Autá od Disneyho, alebo Pat a Mat, nie som síce zástancom vysedávania pred televízorom, ale raz začas mi to celkom bodlo. A hlavne nezabudni na seba - skús prísť domov z práce o hodinu neskôr, vybehni do obchodu, alebo urob len tak niečo pre seba, s kamoškou na kávu alebo niečo. A zaangažuj aj muža, aj ten môj sa s malým pohrá pol hodiny a hasne, ale aspoň v nedeľu doobedu kým varím, idú spolu na prechádzku, takže mám doobedu fraj. Nikdy som si nemyslela, že varenie bude pre mňa relax. Alebo ho pošli po dcérku do škôlky.
A možno by ti pomohlo také nezávezné stretnutie s psychológom, niekedy je dobré pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu.
Držím palce!