Autor otázky: Martina
Zúfalá manželka - nemám záujem o sex
(číslo príspevku 173.335, zo dňa 03.11.2008. videné 1397x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 173335:
Dobrý deň, volám sa Martina a mám 33 rokov. Obraciam sa s prosbou o radu na vás, pretože neviem, na koho by som sa ešte mohla obrátiť. Som obyčajná a tuctová, nevynikám žiadnym mimoriadnym nadaním, nie som priebojná, nemám ambície a som z toho všetkého velmi zakomplexovaná. Kariéra a peniaze nie sú mojimi prioritami, mojimi prioritami sú láska, duchovné hodnoty a rodina. V puberte nikdy žiadny chlapec nemal o mňa záujem, možno aj preto, že som sa nikdy neobliekala a nesprávala výstredne a vyzývavo. Moje sebavedomie je preto na nulovej úrovni. Napriek tomu som však v 21-tich rokoch stretla muža, s ktorým si dodnes rozumiem, ktorý ma zaujal svojim intelektom, duchovnými hodnotami aj umeleckými sklonmi. Sme manželmi 9 rokov a máme 2 deti. No aj keď bol veľmi citovo a duchovne založený, bol predsalen aj mužom a to s dosť vysokým temperamentom. Ja som nikdy nebola dračica v posteli, sex by mi po pravde ani veľmi nechýbal, ale jeho prítomnosť, dotyky a láskania ma dokázali vzrušiť, dokonca som aj sama párkrát za mesiac pocítila túžbu po sexe a snažila som sa tieto chvíle využiť buď na milovanie alebo na onaniu, aby som sa "sexuálne udržala vo forme". Manžel mi vždy s láskou hovoril, že nepotrebuje divoký sex, stačí mu aj pokojný, hlavne že je so mnou a takisto sme si po čase našli frekvenciu, ktorá nám obom vyhovovala a sex 1-2 x za týždeň sa aj mne páčil. V poslednom čase však mám pocit, že akýkoľvek záujem o sex z môjho tela vyprchal. Naše deti rastú, vyžadujú veľa pozornosti a starostlivosti a ja som oželela prácu a kariéru, (aj tak by som so svojimi priemernými schopnosťami žiadnu neurobila) a dala som prednosť rodine. Manžel je schopný finančne ma zabezpečiť, takže môžem byť doma s deťmi (6 a 8 r). Napriek tomu sa však cítim zbytočná, nevyužitá a tieto moje stavy prerástli až do návštevy psychiatra. Vyše roka užívam Helex a práve ho postupne vysadzujem. Pomaličky som sa zmierila s myšlienkou, že venovať sa rodine nie je menejcenné a má to svoj význam. Stále však pretrváva môj problém s nulovým záujmom o sex. Desím sa toho, lebo sme ešte mladí a ja nechcem láskavému manželovi, ktorého mám rada, povedať, že je s tým navždy koniec. Chcela by som, aby to bolo aspoň tak ako doteraz. Manžel prijal myšlienku, že nikdy nebude mať doma divošku z Tahity, ale to, čo prežívame teraz je ozaj veľmi žalostné. Ak aj príde ku mne a privinie si ma k sebe, poteší ma jeho blízkosť, ale eroticky mi to nič nehovorí. Jeho hladenie po mojom tele je príjemné, ale eroticky ma nevzruší. A dokonca ak som sa aj pokúsila vo voľnej chvíli trocha zaonanovať, moje telo nereagovalo. Naopak, dostávam zo svojich zlyhaní stále väčší strach a stále viac sa bojím vôbec niečo začínať alebo o niečo sa pokúšať. Stále viac mám pocit, že som otrokom času. Len čo sa ráno zobudím, už mi hlavou beží, čo všetko musím urobiť, kde všade ísť a čo všetko vybaviť. Ak je práve sobota a manžel sa ku mne túžobne privinie, už sa vo mne zrodí myšlienka, že milovanie ma zdrží. Okrem toho trpím chronickou únavou, vstanem o siedmej, no po dvoch hodinách som už unavená. Večer padám mŕtva do postele a pokusy o erotiku končia žalostne, lebo pri manželových hladeniach skôr zaspím ako by som sa vzrušila. Ak sa o to pokúsi cez deň, opäť mám problém zmieriť sa s myšlienkou, koľko času tým stratím.
Prepáčte, prosím, môj profil musí vyzerať hrozne a asi každý muž teraz ľutuje môjho manžela, akú neschopnú a nepoužiteľnú ženu si vzal. O to viac ho milujem a keď už nie som šikovná, extra krásna a ambiciózna, chcem aby aspoň mal zo mňa to, čo si odo mňa ako od manžleky zaslúži. Prosím vás, ako to ale urobiť? Vôbec si neviem rady. Manžel sa snaží ma potešovať, pravidelne dbá na našu "psychohygienu", chodíme na večere do podnikov, do kina či divadla, dokonca sme strávili spolu aj zopár dovoleniek len vo dvojici. Kedysi sme takú dovolenku vo dvojici vedeli naozaj dobre využiť a užiť si. No tento rok som sa aj tam cítila nepoužiteľná. Bolo mi krásne pri mori a na slnku, ale po sexe som netúžila. To isté po návrate z divadla a po dobrej večeri - žiada sa mi ľahnúť do postele a príjemne zaspať, hoci viem, že manžel by sa chcel so mnou ešte pomilovať, aj keď nie divoko a vášnivo, hoci len romanticky a nežne, ale predsa. Nedokážem mu to splniť. Zopárkrát som sa aj pokúšala pretvarovať, ale bolo to o ničom, videl, že z toho nemám radosť, bol smutný a ja som zvyšok večera preplakala. Ak zasa manžela odmietam, nevyčíta mi to, ale po dlhšom čase vidím, že mu to chýba, je nervózny a hoci mi to nevytkne, viem, aké fantázie sa už rodia v jeho mysli a čo všetko by chcel so mnou zažiť. Desí ma to o to viac, že nie som schopná mu to splniť.
Naozaj som zúfalá, zlyhávam na celej čiare a netuším, kto by mi mohol pomôcť. Navštevujem pravidelne psychológa aj psychiatra a hovorím s nimi o svojich depresiách, no trvalo mi dlho, kým som sa k tomu odhodlala a už vôbec nedokážem s nimi hovoriť o tomto probléme. Skúšala som aj nejaké tie prírodné extrakty či čaje, ale nehlo to so mnou. Mám nejakú šancu? Má šancu môj manžel? Čo sa to so mnou deje? stávam sa frigidná? Prosím Vás, poraďte. Martina.