Autor otázky: renata
panika, strach
(číslo príspevku 163.127, zo dňa 16.05.2008. videné 621x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 163127:
Dobry den. Pokusim sa v skratke opisat moj problem. Som 34 rocna zena (bezdetna) - zijuca celkom normalny zivot, ktory sa zvonku javi ako spokojny (aj ked sa uz roky marne pokusame s manzelom o babatko - umele oplodnenie obaja odmietame - no ale to nie je ten hlavny problem, s tymto pocitom, ze mozno nikdy nebudem matka, uz sa pomaly ucim zit).
Vzdy som bola "mierne" pesimisticka, a mavala som obdobia, ked som vsetko videla cierno, a neverila som dajakemu zlepseniu. Vzdy som sa o svojich blizkych bala, ked cestovali autom, vyvolavala som im, ci sa im nieco nestalo ... mavala som aj vselijake paranoidne predstavy ... ale nikdy som to velmi neriesila, jednoducho som si povedala, ze vsetci ludia nemozu byt optimisti a ze to zrejme zapricinili dost nastrbene vztahy v rodine, neskor jedno neuspesne manzelstvo, ktore sa skoncilo rozvodom a nakoniec neplodnost. Zial, pred 3/4 rokom mi pri autohavarii zomrela najlepsia kamaratka ... najskor som sa snazila tento strasny sok vstrebat s "chladnou" hlavou a nepoddavat sa prilisnemu smutku ... povedala som si, ze niekam odcestovala a uz ju nikdy neuvidim, ale je jej dobre (aj ked som ateistka). Lenze par tyzdnov, mozno mesiacov po jej smrti sa moje "zle pocity" "uzkost" a hlavne "neovladatelny strach" vystupnovali tak velmi, ze ho pocitujem aj v inych fyzickych priznakoch. Pred par mesiacami moj terajsi manzel zacal jazdit autom do prace, a ja rano a vecer, v case ked cestuje, prezivam take psychicke muky, ze mi to brani dychat, trasiem sa a pod. Prejde to vacsinou az vtedy, ked si overim, ze sa mu nic nestalo. Tak isto sa bojim, ked idem autom sama a vidim pred sebou napr.kamion a mam strach okolo toho kamionu prejet, lebo som v tej chvili presvedcena, ze sa mi "nieco" stane, ze to jednoducho nezvladnem, bojim sa takmer vsetkeho, co by nas mohlo zabit .. este aj rychlovarnej konvice, ktora moze skratovat. Nie je to vzdy, su to skor take navalove, stupnujuce sa minutove "zachvaty", ale som vtedy presvedcena, ze prezivam posledne sekundy svojho zivota.
A neviem, je to bezna reakcia na tuto traumu, ktora ma postihla ... ? Ja si skor myslim, ze nieco vo mne "cusalo" a smrt mojej milovanej, dlhorocnej priatelky to "nastartovala ... a ze to uz nie je v poriadku ... Nechcem zbytocne chodit lekarom, aby si nemyslel, ze ho otravujem s kadejakou hovadinou, ktoru maju takmer vsedci ...

Budem velmi vdacna za akukolvek reakciu ...