Odpovedal: JanaR Re: panika, strach (číslo príspevku 163.135, zo dňa 16.05.2008. videné 248x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 163135: Mila Renata, v podstate ta velmi dobre chapem, prezivam, resp. prezivala som to iste s tymi autami. Robila som niekolko rokov farma reprezentanta a realne som si uvedomovala nebezpecentvo, ktore mi tam hrozilo! Na vlastne oci som na cestach videla zomierajucich cyklistov, ozivovanych soferov, ktori chrcali v poslednych minutach svojho zivota...Ked som sa stala matkou, mam strasny strach o svoje dieta, ze sa mu nieco zle stane, ked nebudem s nim, ze ho zrazi auto-lebo auto je zbran, ze mu podaju drogy a pod. Okrem toho sa bojim, ked manzel ide do roboty alebo z roboty a ja pocujem hukanie sanitky, prepadne ma taky cudny strach, ze co ak je to moj manzel... Okrem toho pred niekolkymi rokmi som sa zacala liecit na PANICKU PORUCHU, UZKOSTNU PORUCHU. Po jednom neprijemnom panickom ataku som navstivila psychiatra, ktory mi predpisal AD.Odvtedy je mojim kamaratom, aj ked si stale hovorim, ze "dufam, ze ta uz vidim naposledy"... Moj zaver je! Vyhladaj psychiatra a neotalaj s tymto problemom, ma to tendenciu zhorsovat sa, padas po leveloch nizsie a nizsie / nieco ako Parkinsonizmus /. Nechcem ta ale vystrasit, da sa to pomerne uspesne liecit.Zaklad je brat antidepresiva a "byt silna", postavit sa tejto poruche zoci-voci a "vyzvat ju na suboj: KTO Z KOHO ".