Odpovedal: renata Re: panika, strach (číslo príspevku 163.138, zo dňa 16.05.2008. videné 764x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 163138: Dievcata, dakujem vam za povzbudenie ... ja som tusila, ze to je nieco, co nestretava normalneho, zdraveho cloveka ... ze sa jedna o nejaky docasny, mozgovy skrat. Nemozem o tom s nikym rozpravat, obcas nacrtnem moj problem, ale nikto mi nerozumie ... a sama som to zlahcovala, pretoze ma od malicka rodicia presviedcali, ze vsetko dramatizujem a prehanam ... tak som brala aj toto. Lenze mi to velmi zneprijemnuje zivot. Mat 1/4 zivota panicky strach zo smrti, a 1/2 zivota o smrti rozmyslat a fantazirovat nie je zrovna stastny zivot - ani pre mna, ani pre manzela - aj ked pred nim sa tvarim, ze som v pohode, nechcem ho stratit (aj ked o mojom strachu vie, vsak pripisuje to tomu, co sa stalo mojej priatelke - a nevie, ze ma to na par sekund uplne vyradi zo zivota, mysli si, ze sa "len" bojim tak akosi prirodzene). Schyzofrenie sa myslim nemusim bat, aj ked som clovek, ktory dokaze zit dva paralelne zivoty sucastne bez toho, ze by jeden zivot ovplyvnoval ten druhy, ale to, co som opisala - je to STRACH, ze zabijem, nie tuzba zabit...a vzdy sa mi to podari za par sekund predychat - ale je to strasny pocit, ked manzela drzim za rameno, a on je taky stastny, ze mame krasny, harmonicky vztah a mne sa honia hlavou taketo "bludy". Preto si myslim, ze to bude ta uzkostna porucha... Navstivim psychiatra - lenze - ak budem brat antidepresiva, s babatkom sa asi nadobro mozem rozlucit, vsak? Reakcie na príspevok: Re: panika, strach (649x, Martina, zo dňa 2008-05-16)