Autor otázky: Katarína
|
neprimeraná úzkosť a strach
(číslo príspevku 130.885,
zo dňa 16.04.2007.
videné 430x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 130885:
žena, 28 rokov
Ahojte,
Neviem, či sa to tu hodí, ale mám menší problém, ktorý ma zaručene valcuje psychicky už pár mesiacov. Som šťastná. Som neskutočne šťastná – našla som si priateľa – životnú lásku, cítim sa sním super a on so mnou takisto. Zariadili sme si život, bývame spolu, plánujeme, pracujeme, zabávame sa, skrátka vychutnávame si každú jednu sekundu. A potom to príde. Občas, niekedy niekoľkokrát denne, niekedy len raz za dva dni – napadne ma, že by som o toto šťastie prišla. V hlave sa mi vybaví, že by priateľa mohlo zraziť auto, alebo že by sa stalo nejaké iné nešťastie. V tom momente sa mi rozbúcha srdce, roztrasiem sa, do očí sa mi tisnú slzy a na duši mám taký neskutočný pocit úzkosti, že so mnou nie je reč. Uvedomujem si to, dokonca aj v tých stavoch si to uvedomujem a snažím sa sama sebe si zakázať, aby som na podobné hlúposti nemyslela. Nedá sa, nedarí sa mi. Obávam sa neprimeraným spôsobom, a to preto, lebo po celý svoj život ma sprevádzajú nevysvetliteľné náhody, naschvály a „Murphyho“ zákony. Nechce sa mi veriť, že by som už konečne mohla byť normálnym spôsobom šťastná a bojím sa, že o partnera prídem (nie rozchodom, nejedná sa o žiarlivosť), pretože v živote sa mi podobné veci stali nespočetne veľakrát.
Ešte by som mala asi dodať, že verím na inštinkt, intuíciu, občas sa mi snívajú sny, ktoré sa na druhý deň vyplnia (zväčša silné zážitky ako napr. smrť blízkej osoby a pod.). Poraďte mi prosím, ako sa týchto tušákov a obáv zbaviť. Som normálna, inteligentná žena (28 r.), ateistka, a napriek tomu ma prepadávajú takéto iracionálne pocity. Som z toho už unavená a dokonca sa obávam, že keď na to budem príliš často myslieť, tak sa to stane skutočnosťou. A to už mi teda poriadne šibe, že? Ďakujem za reakcie.
|
|
|