Autor otázky: Igor
Zivot v beznadeji.......
(číslo príspevku 232.435, zo dňa 29.03.2012. videné 934x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 232435:
Dobry den,chcel by som sa zdoverit s problemom,ktory je svojim sposobom "neobvykly" a s ktorym som sa vo svojom okoli za svojho zivota ani nestretol. Problem je o to vaznejsi,ze sa jedna o nasho syna,ktoreho sme "stratili",ako rodina,ani nevieme,ako,behom niekolkych dni..Vsetko sa to zomlelo nejako rychlo a my,ako rodicia,ani nevieme,preco,v com je problem a hlavne,ako sa z celej zlozitej situacie dostat a hlavne,ako z nej dostat nasho syna..
Zacnem hadam tym,ze zijeme,aj sme doposial zili uplne normalnym zivotom,ako kazda rodina s kazdodennymi starostami a povinnostami. Mame dvoch synov/22r.a 18r./. Problem sa tyka strasieho z nich. Vsetko to zacalo v auguste minuleho roka,kedy nas syn/bol po operacii/,mal nastupit na kupelnu liecbu.Od tretej osoby sme sa dozvedeli,ze chlapec chce ist do kupelov aj so svojim dievcatom, o ktorom sme my,ako rodicia,dovtedy nevedeli,chlapec nam vobec nic nepovedal.Nic by na tom nebolo zvlastne,len sme zostali prekvapeni,ze chlapec vybavuje ubytovanie spolocne na izbe aj pre nu,zdalo sa nam to prinajmensom cudne,ze sa nam nezdoveril,ze ma dievca a hned ju "taha so sebou" do kupelov. Ked sme sa ho na to spytali,odpovedal nam,ze ma dievca,ktore ma 18rokov,je po liecbe rakoviny,preto si vybavuje kupele..Ked sme sa ho spytali,ze,preco nam nepovedal,ze ma dievca,ze spolu chodia,ci sa za to hanbi/malo to byt jeho prve dievca,prva vaznejsia znamost/,neodpovedal na to nic.
Do kupelov nakoniec siel chlapec sam, na otazku,ze preco neslo do kupelov aj jeho dievca,ked malo ist,odpovedal,ze to odvolala..Po mesiaci sa syn vratil z kupelov/august 2011/a prakticky od tejto doby cela vec naberala rychly spad..Po prichode z kupelov,ju siel hned navstivit/byva cca 30km od nas/,dal som mu k dispozicii auto,reku,nech sa rychlejsie vybavi. Aj sme sa s manzelkou tesili,ze syn si nasiel konecne nejake dievca,pretoze,dovtedy ziadne nemal,nechodil po diskotekach,venoval sa iba sportu a par ozaj dobrym kamaratom,ktorych mal.Ziadne holdovanie alkoholu alebo inym neduhom,spravanie a vystupovanie na jednotku.Chlapcovo spravanie sa ale pomaly zo dna na den zacalo menit,zo zaciatku sme tomu nepripisovali vaznejsi vyznam,mysleli sme,ze je to hadam z toho,ze je zalubeny,nechceli sme do neho zbytocne rypat.Davali sme celej veci volny priebeh.Z casu nacas sme sa syna spytali,ze kedy nam predstavi svoju znamost,dovtedy nam o nej vela nenahovoril,iba to,ze je z podnikatelskej rodiny,vlastnia v meste restauraciu,byvaju v 3izb. byte v okresnom meste a vlastnia este rodicovsky dom na dedine. Uplne normalne veci..O dievcati nam povedal este,ze z prvej skoly/z 1.rocnika/ musela zo zdravotnych dovodov odist a teraz chodi na inu skolu,tiez do 1.rocnika/vzhladom na to,ze nam povedal,ze ma 18r.,sa nam to zdalo cudne,ze chodi do 1.rocnika/..Dni utekali,ja som bol v zahranici/kde pracujem turnusovo/,komunikovali sme "normalne",v jeden den mi chlapec pise,ci moze u jej rodiny prespat,ze sa stahuju z mesta na dedinu a ze sa nestihli prestahovat,ze to dokoncia na druhy den..povedal,som mu,ze vsak je dospely,ze sa ma take veci ani nemusi pytat..chlapec sa tesil,podakoval sa..este som ho upozornil,ze nech nenosi tazke skrine,lebo je reumatik a po operacii,povedal,mi ze jeho dievca ma 5 bratov,ze ti prakticky vsetko nosia,on iba lahke veci..
Po niekolkych dnoch zavolal syn svoje dievca k nam domov na navstevu..na prvy dojem,nic zvlastne,normalna baba,ako kazda mlada v jej veku,iba na to,ze mala byt z podnikatelskej rodiny,trochu "neotesana" a nie prave oblecena a upravena k "pomerom",ktore chlapec opisal..tiez sa nam,ako rodicom,nezdal chlapcov "vyber",ale povedali sme si,je to jeho rozhodnutie,nebudeme mu do toho hovorit..Chlapec bol den za dnom stale utiahnutejsi,jeho spravanie sa nam zdalo zvlastne,zdal sa nam,akokeby bol nejaky roztrzity az nervozny..nevedeli sme preco..castejsie sme sa ho zacali vypytovat na ich vztah,podla reakcie syna sme tusili,ze to zrejme myslia "vazne",chlapec z casu nacas prehodil aj slovo svadba..trochu skoro na takyto vztah,sme si mysleli,aj z toho dovodu,ze syn nemal zodpovedajuce zamestnanie,ktore by ho uzivilo a jeho dievca prvacka na strednej skole..
Nastal mesiac oktober a po mojom prichode zo zahranicia domov ma bol chlapec autom zobrat v praci..nervozny,roztrzity,uplne som ho nepoznaval,nevedel som si vysvetlit,co sa s nim deje..nebol to on,uplne bezprizorny pohlad,nevedel som,co sa stalo..po prichode domov chlapec po 5minutach hovori,ze ide za dievcatom do mesta,ze jej brat ma narodeniny,ze mu idu vinsovat..dobre,reku chod,ja som mesiac neni doma a ani 5minut nemozes stravit doma s nami..ze sa bude ponahlat..neponahlal sa vobec,prvy autobus "zmeskal",druhy mu siel az neskoro vecer..reku nevadi..situacia sa zacinala pomaly vyhrocovat,s manzelkou sme boli doma nervozni,lebo sme vedeli,ze sa nieco s chalanom deje,ale nevedeli sme,ze co..nastala medzi nami/manzelmi/ hadka,zena mi vycitala,ze ho stale musim kontrolovat,ze nech ho necham tak,ze je dospely..ja zas naopak som manzelke vycital,ze vsetkemu slepo veri a tvrdil som jej,ze volaco "tu" nesedi,volaco nie je v poriadku..necakali sme,pokial sa chlapec vrati domov a sli sme si celu vec, o ktorej sme mali zle tusenie,sami overit na dedinu,kde sa mal chlapec s jeho dievcatom v tej chvili nachadzat u jej rodicov..Po prichode k nim sme mysleli s manzelkou,ze na mieste skolabujeme..!!Chlapec bol v rodine,ktoru,kebyze nazvem bezdomovcami,tak by som bezdomovcov asi urazil..neskutocna spina,bordel,smrad,folie na oknach,jednoducho podmienky,ake nomalny clovek nevidi ani v najhorsom horore..nevedel som,co skor..ci volat manzelke zachranku alebo chlapca odtial ratovat..totalny sok a bezmocnost..kto to nezazil,nikdy to nepochopi..4mesiace absolutnych klamstiev a vymyslov zo strany chlapca a jeho dievcata,ziadni podnikatelia,ziadny byt v meste,ziadna restauracia,ziadne stahovanie,ziadna choroba jeho dievcata,ziadne prerusenie skoly zo zdravotnych dôvodov,ziadnych 18rokov,ale 17....beznadejna rodina/hoci nezatracujem nikoho v zivote,chapem aj tych ludi,co na to nemaju,ale aspon sa nejakym sposobom snazia zit normalne/,ale toto,co sme videli-katastrofa!!Chlapca sme odtial zobrali prec,na otazku,ako toto mohol urobit a chodit,byvat a jest v takej rodine-jedine,na co sa zmohol,bolo-..ale vy neviete,co si oni ako rodina prezili..Nevedeli sme,ze co robit..nevedeli sme,ci chlapec nie je pod vplyvom nejakych drog,ci neprevadzaju nejaku ciernu magiu,pretoze jeho spravanie sa otocilo za posledne 4 mesiace,nie o 180stupnov,ale o 1800stupnov!!Synovi sme zakazali akykolvek kontakt s tou rodinou a s tym dievcatom,ci uz osobny,alebo cez internet alebo mobil..Prehovarali sme ho,vysvetlovali,porovnavali,v akych podmienkach vyrastal on,vysvetlovali,co ho caka,aka buducnost/rodina,do ktorej chodil,sa topi v exekuciach/,prosili ho..slubil,ze tam viac nepojde..podla jeho reakci,ale na to vobec nevyzeral..ja som odisiel na mesiac do zahranicia a po mesiaci/dal som chlapcovi sancu a cas na rozmyslenie/ sme zistili,ze chlapec sa s dievcatom a jej rodinou stykal skoro kazdodenne a znova nas,ako aj mesiace predtym klamal..stale tvrdil,ze ju lubi a ze chce zit s nou..pytali sme sa,ze..ako??a kde??ved to je absurdne/ona medzitym uz stihla vystupit aj z druhej skoly a zostala doma/,chlapca nasledne prepustili z prace/jeho sefka mi tvrdila,ze to bolo nevyhnutne,pretoze ho v praci takisto nepoznavali,co sa s nim deje a v suvislosti s tym porusoval prac.disciplinu/,zostal bez roboty,bez prijmu..ale chcel zit sam s nou..neskutocne volaco...nakolko nepomohlo vysvetlovanie,prosenie,prehovaranie,vyhrazanie,situacia dospela k tomu,ze som mu otvoril dvere a poslal som ho,ze nech "ide zit"..nech si to vyskusa..ze zajtra si musi kupit chleba,mlieko,zaplatit elektrinu,plyn a podobne...chlapec odisiel a odvtedy je v spominanej rodine..cely december,narodeniny,Vianoce,nic,ani jedna smska..ku koncu roka sme sa mu uz prihovorili,pretoze to bolo bez neho doma strasne tazke,rodina bola uplne rozbita,doslova sme ho uprosili/viacmenej manzelka/,aby dosli spolu aspon na Silvestra alebo Novy rok,aspon na par hodin..dosli na Silvestra-na pol hodinu,z toho si syn balil este nejake veci 20minut,pricom mu to dievca v kuse stalo za chrbtom,ani sa od neho nepohla...neskutocne a nepochopitelne..potom odisli s tym,ze sa ponahlaju,ze chcu ist na silvestrovsku zabavu..po mesiaci vysvitlo,ze nikde neboli,sli k svokre/zeninej mame,synovej babke/,kde boli cely Novy rok..nas rodicov znova syn oklamal..k veci by som dodal,ze ja mam dlhodobo so svokrou zly vztah ta teraz,aby sa mi pomstila,vyuziva chlapca a jeho situaciu na to,aby mna tymto,takpovediac "znicila"..chlapcovi sme to vysvetlovali,ze svokra ma cely zivot nema za nic,ze inak ma nenazvala iba "ko.....",ale chlapec chytil stranku svokre a vyuzil to,ze tam moze so svojim dievcatom chodit a robit si tam,co chce..samozrejme,nejakym "nedopatrenim" sme sa dozvedeli,ze cakaju spolu dieta..aspon sme si to teda mysleli,syn nam to pri jednom rozhovore iba odvrkol...po niekolkych mesiacoch volal syn manzelke,ze jeho dievca potratilo,ze ju bol zaviezt v nemocnici..po overeni vsetkych dostupnych informacii vyslo najavo,ze aj tuto skutocnost si vymysleli a na otazku smerujucu k synovi,ze preco nas znova oklamali,ze za co nas ma,ze co tym vsetkym vlastne sleduju,odpovedal,ze..noaco..tak sme oklamali..vsetkym sme to tak povedali...zhruba takyto pristup vlastneho dietata k rodicom,ktori ho,dovolim si to tvrdit,vychovavali svedomito, s laskou a ktori by mu boli dali vsetko na svete..nebolo dna,keby rano nezacalo pusou alebo vecer,kedy deti zaspavali,nekoncil taktiez pusou..
Takyto je vysledok vsetkeho nasho snazenia,22rocnej vychovy-neucta,pohrdanie,klamstvo,absolutny nezaujem/chlapec vobec domov nepride,je mu aboslutne cela rodina,vratane brata,lahostajna/,o rodinu,o kamaratov, o zaluby...A my,ako rodicia sa pytame sami seba..PRECO??,KDE SA STALA CHYBA??CO SA STALO A CO SA VLASTNE DEJE S NASIM SYNOM??Nevieme nic,nekomunikuje,nechce..je mu dobre a je v tej rodine stastny..
A my cakame...pocuvame s kazdej strany..musite cakat..musite ho nechat...cakat kolko..??mesiac..rok...desat...pride..?..vrati sa..?..clovek vykuka kazdym dnom,kto zazvoni pri branke...ci je to syn alebo policajti alebo niekto iny...aby sa do niecoho nezaplietol...kazda sekunda je pre nas nekonecno...zrutil sa nam svet a my nevieme,co robit...totalna beznadej....horsie,akokeby vam decko zomrelo...je to kruty vyrok,ale je to tak...nevieme,ako dalej,ako s tym zit a hlavne,ako to zmenit...nevieme a dufame........

s pozdravom Igor