Odpovedal: Daniela
Re: Zivot v beznadeji.......
(číslo príspevku 232.448, zo dňa 29.03.2012. videné 369x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 232448:
Súhlasím s Lu a Silviou, majú pravdu. Netrápte sa tým, či ste niekde urobili chybu, a prečo sa to stalo. Ani to,čo Vám napísali, že možno ste synovi chýbali. Nie je to tak, niektorí rodičia pracujú v zahraničí, iní chodia na týždňovky a neiktorí sa vôbec nestarajú o deti, a predsa to zle nedopadne. Teraz je jediná možnosť - netlačiť na syna, nenútiť ho klamať (aj to klamstvo znamená, že mu na vás záleží a že vie, že pravdu vám povedať nemôže a nechce, lebo to zle znášate). Musíte sa naučiť žiť bez toho, aby ste stále na neho mysleli, musíte ísť dopredu, nájsť si nejaké záujmy, máte druhého syna. Nie ste úplne sami. Niekedy sa deti odcudzia navždy, niekedy na dlho ... je to na ňom. Je dospelý, žije, asi mu ten spôsob života vyhovuje a nič s tým neurobíte. Kedysi som sa aj ja trápila kvôli synovi, tiež to trvalo 4 roky, ale dnes je v poriadku. Našla som v knihe niečo, čo mi pomáhalo prekonať tie ťažké chvíle, možno nasledujúce riadky pomôžu aj vám: Barbara Taylor Bradfordová: Úspešná žena
Kedysi dávno, keď bola Emma ešte mladá a badala povahové črty, ktoré sa rozvíjali v jej deťoch, pomyslela si: Je to moja vina. Ja som ich urobila takými, aké sú. Niektoré som zanedbávala, iné som priveľmi milovala, ku všetkým som bola zhovievavá a dosť som ich rozmaznala.
Ale ako Emma starla a zmúdrela, necítila už takú veľkú vinu, lebo sa presvedčila, že každý človek je zodpovedný za svoj charakter. Nakoniec si priznala, že ak charakter určuje osud človeka, tak si každý muž a každá žena vytvárajú svoj vlastný raj alebo peklo.
Vtedy pochopila, čo mal na mysli Paul, keď jej raz povedal: My všetci sme autormi svojich životov, Emma. Žijeme v tom, čo sme si vytvorili. Nemá zmysel presúvať vinu na iných a nik iný za nás nemôže znášať dôsledky našich činov.
Od tej chvíle vedela pochopiť svoje zmiešané a často búrlivé city k svojim deťom. Prestala sa kvôli nim sužovať a prestala si vyčítať ich slabosti a chyby.
Ony samotné boli zodpovedné za to, čo si urobili zo svojich životov, a ona sa zbavila pocitu, že sa previnila.