Autor otázky: jana
žiletka
(číslo príspevku 231.268, zo dňa 31.01.2012. videné 554x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 231268:
Mám 12 ročnú dcéru, diagnostikovaný aspergerov syndróm, prejavy má mierne, hlavne v stresových situáciách koná skratovo, má návykové chovanie, problémy s uznávaním autorít a zaužívaných postupov, trvá na svojich postupoch, problémy so sústredením na veci, ktoré sa vyžadujú a zas nadpriemerné sústredenie na to, čo ju zaujme ... atď. IQ 135, pretože je veľmi šikovná, určité veci, ktoré si uvedomuje že sú odlišné sa jej úspešne darí skrývať, len doma musíme často odpovedať na otázky prečo je to tak a z nepochopenia sa u nej prejavujú depresie. Sledovaná je v psychiatrickej ambulancii navštevuje psychológa. Berie Asentru a Stratteru. O negatívach, ktoré ju trápia odmieta hovoriť dusí to v sebe, doma o tom hovorí len trochu a aj to skreslene, občas to vybuchne potom do záchvatov plaču a vtedy sa dozvieme viac ale u psychiatra aj psychológa sa tvári, že nemá žiadny problém a v zásade tam nemá čo hľadať. Chodí do bežnej školy, kde je integrovaná Môj problém je, že som si všimla, že si ubližuje - najskôr to boli škrabance na predlaktí, hovorila mi, že jej to urobil pes, ktorého máme. Neskôr sa priznala, že si ubližuje nožnicami a občas aj nožom sa vedome poreže. Dlhšie obdobie som si nevšimla nič a teraz som znovu našla porezané miesta na nohách tak, aby to nikto nevidel. Tentokrát to bola žiletka. Dočítala som sa, že tieto deti majú k tomuto sklony. Lekárovi sme to povedali, ideme na ďalšiu neplánovanú návštevu. Do akej miery to mám považovať za vážne, do akej miery to riešiť, nemôžem sa tváriť, že sa nič nedeje, akú veľkú veľkú váhu tomu mám dávať - dcéra nechápe, prečo by to nemohla robiť, veď nikomu neubližuje, jej sa vraj uľaví. Nechápe, že ma to trápi, bojím sa toho. Neviem odpovedať na veľa jej otázok a občas zachovať chladnú hlavu ale toto jej ubližovanie si ma trápi asi najviac. Čo ak raz zareže veľa? Poraďte mi prosím, do akej miery je to vážne, stalo sa to pravdepodobne len párkrát za posledné obdobie ale bude sa to stupňovať? Prichádza puberta a nároky sa zvyšujú všade na ňu či chce alebo nechce. Ešte má jeden "tik", predtým si rozrýpala ušné dierky tak, že rok sa liečili čo jej to toľko hnisalo. Potom sa zľakla a prestala s tým, teraz si rýpe hlavu - nechtami olupuje pokožku vo vlasovej časti a nevie prestať. Ešte aj vysvetliť si to vie - "tak ako má niekto zlozvyk kúsať si nechty, tak ja robím toto". Priznala sa však, že má v hlave chrasty. Kto ju pozná len trochu netuší, že nejaký problém má.