Odpovedal:
Miška
|
Re: milujem dvoch muzov a nutia ma rozhodnut sa
(číslo príspevku 99.060,
zo dňa 02.06.2006.
videné 746x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 99060:
Jenny, pokiaľ prišlo k tomu, že si sa zaľúbila do iného muža, tak už len to je jasným signálom, že v tvojom vzťahu niečo nie je v poriadku. Pokiaľ si vo vzťahu spokojná, určite sa nedá pripustiť niečo také ako zamilovať sa do niekoho iného.
Ja som bola vydatá osem rokov, za ten čas som mala tiež podobný problém ako ty, lenže ten sa čoskoro vyriešil nenútene a sám od seba, nakoľko muž, do ktorého som sa "zamilovala" bol ženatý a novopečený otec. Takže som to nechala tak, tešila som sa, že mám o problém menej, lenže to, že mám problém vlastne doma, to som akosi s prehľadom odignorovala. Ja som vlastne celé roky žila s mužom, s ktorým som nemala absolútne nič spoločné. Ani záujmy, ani dieťa, ani majetok, proste nič. Jednoducho som si myslela, že je to muž môjho života, pretože som vtedy ešte nevedela, že viem milovať ďaleko viac a naplno a tak ako som ešte nikdy nemilovala. To som zistila až potom, že som svojho muža vlastne nikdy nemilovala, len ľúbila.
Celé roky som sa znažila niečo zmeniť, pretože sa mi nepáčil spôsob nášho života, to že sme si každý žili svoj vlastný život ma častokrát privádzalo do zúfalstva, lenže iné ako rozprávať o zmene som nedokázala.
Až kým mi nevstúpil do života muž, moja osudová láska (dnes už viem konečne čo to znamená) a prevrátil mi život úplne naruby. Dokonca tak, že som opustila po dlhom rozhodovaní svojho muža a musím ti povedať, že som to nikdy, ani na sekundu neoľutovala, napriek tomu, že ten rozchod nebol jednoduchý. A najmä po psychickej stránke, pretože môj manžel to nedokázal zvládať, zrazu si uvedomil, aká som pre neho dôležitá, sľuboval, plakal, vyhrážal sa samovraždou a snažil sa to niak zachrániť. Lenže ja som tomu nepodľahla (vďaka bohu) a ukončila som to raz a navždy, a musím ti opäť zdôrazniť, že som to nikdy neoľutovala a že to bolo pre mňa vyslobodením. Mala som to urobiť už dávno, nebyť toho, že sa tak velmi zamilujem, tak by som sa možno trápila s mužom dodnes..
Preto by som každému jednému človeku poradila, aby myslel predovšetkým na seba, pretože brať stále ohľad na niekoho iného (hlavne na partnera a rodičov, či už jedných alebo druhých), je tá najväčšia hlúposť na svete. Každý z nich sa s tým vysporiada, len to chce čas a možno aj ten partner po čase zistí, že ten váš vzťah nebol až tak ideálny a že si mu vlastne otvorila cestu k novému životu. Všetko zlé je na niečo dobré a najmä čo sa má stať to sa stane. Skôr či neskôr, len je zbytočné naťahovať čas a hlavne strácať roky zo života. Tie už nám nikto nevráti späť a je škoda ich premrhať s človekom, o ktorom vieme, že to neni to pravé orechové.
Moja záverečné slová teda patria takej malej rade, aby si naozaj nebrala ohľad na to, koľko rokov ste spolu, čo ste si všetko naplánovali a vysnívali a ako to on zoberie, a čo sa bude diať. Všetko prebolí, a pokiaľ to tak cítiš, že chceš byť s tým druhým, tak to urob. A keby ti to aj nevyšlo s ním, môže to vyjsť ešte s niekym úplne iným. Viem, že je to veľmi ťažké rozhodovanie, ale tvoje srdiečko ti určite napovie čo máš robiť...
Prajem pevné nervy a veľa šťasťia.
|
|
|