Autor otázky: Linda
Môj brat je diabol
(číslo príspevku 98.202, zo dňa 26.05.2006. videné 1033x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 98202:
Môj brat je diabol v ľudskom tele. A prečo to tu píšem? Neviem, možno sa potrebujem vyrozprávať a možno mi pomôže aj váš názor. Takže:
Jeho skutky nedokazujú nič iné. Psychicky týra našich rodičov. Bývajú spolu v trojizbovom byte a vlastne sa s nimi ani nerozpráva, a keď tak, len cez zuby, alebo po nich kričí. On vlastne nevie ani inak rozprávať.Oca už ani neoslovuje.Mamu občas. Nedá sa s nim vôbec o ničom rozprávať. Musíte ho len počúvať a pritakávať, nikdy mu protirečiť, nebodaj s ním nesúhlasiť. Vtedy nereaguje, ako podľa mňa normálny človek, že s tebou začne diskutovať na danú tému, vtedy začne kričať a odchádza z miestnosti, príp. z bytu. Nasledujúcich niekoľko dní sa nerozprávame. Ku mne sa tiež tak chová, i keď nie až tak hrozne ako k rodičom. Ale mne je jedno aký je voči mne, trápia ma naši. Bojím sa o oca, ktorý ma 64 rokov (brat má 23 - je to ešte decko) má cukrovku, je vážne chorý. Pól roka sa s ním nerozprával, lebo ho vraj nahneval, oco povedal niečo čo nemal, viem síce presne o čo išlo, ale je to na dlhšie, tiež viem, že oco bol v práve. Skrátka mladý mu vynadal a to hnusne. Vôbec si ho neváži, považuje ho za totálne blbca, viem to, lebo predomnou ho ohovára. Ja si ho vypočujem, jemne mu naznačujem, aby sa tak nechoval, ale pri akomkoľvek náznaku nesúhlasu sa strašne rozzúri, kľaje a odchádza. Ja už ani nemám silu sa s ním hadať. Tak isto sa chová k matke. Ona to vidí, ale zastáva si ho, lebo je to predsa jej syn. Fakt nemá vôbec žiadnu cenu mu dohovárať, vždy to končí krikom z jeho strany, a to vám poviem, kričať vie riadne! Poviete si chyba vo výchove. Aj ja to tvrdím, lenže vychovávali nás rovnako. A ja si ich vážim, dala by som za nich život. Jasné, občas máme vymenu názorov, kto nemá, ale nenadávam im. On má rád iba seba. A ľudí, ktorí preň môžu niečo urobiť. Ako náhle zistí, že niekto nič v spoločnosti neznamená, vôbec sa s ním nebude baviť (neviem či som to správne vysvetlila) V partii je obľúbený, pretože si ľudí vie získať, vie sa líškať, ale je to len obyčajné pokrytectvo. Čo sa týka jeho práce, je zamestnaný, pracuje s ľuďmi. Najlepšie pre nás všetkých, aj preň by bolo, keby odišiel na nejaký čas z domu, napr. šiel do zahraničia, nabral skúsenosti, zarobil peniaze. No... minule som mu to navrhla. Vynadal mi, že kde ho vyháňam, že on robiť nikde nebude, otvorene priznáva, že neznesie autoritu, nejakého šefa nad sebou, všetko vníma ako ponižovanie. Ale pri tom nikdy žiadneho šéfa nad sebou ešte nemal. Nikdy ho nikto neponižoval. On fyzicky robiť nikdy nebude. Je to totálny lenivec a darebák. Tvrdí, že rozhadzuje siete, zisťuje nejaké kontakty a spôsob ako by sa dalo zarobiť, ale nikdy nič neurobí, pri tých kontaktoch to končí.
Ja mám svoju rodinu, ale bývam blízko nich, takže sa ma to bytostne dotýka, zvlášť keď nájdem mamu ako kôli nemu pól dňa plače. Oca už prosím, aby si to nepripúšťal, veď dostane infarkt, alebo porážku z neho. Bolí to o to viac, keď vidím aký vzťah má manžel so svojimi rodičmi. Ako si ich váži, keby mohol, zametal by cestu po ktorej pôjdu. A pritom mu nedali o nič viac čo moji rodičia nám, keby už išlo o to. Môj brat sa ale z ich vzťahu smeje. Nevie pochopiť ako sa môže niekto tak pekne k sebe chovať, tvrdí, že je to len pretvárka. Mala by som toho ešte veľa, veľa na srdci, ale to by bolo na dlhé rozprávanie.