Odpovedal: Linda, pre všetkych
Re: Môj brat je diabol
(číslo príspevku 98.391, zo dňa 27.05.2006. videné 465x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 98391:
Ďakujem vam za vaše názory aj povzbudenia, veľmi ste mi pomohli. Aspoň psychicky.
S maminou som sa rozpravala x-krat na tuto temu. Rozoberali sme jeho detstvo, kde sa stala chyba pri výchove, kedy vlastne začal byť taký zlý a sebecký, on bol totiž veľmi dobré dieťa, začalo sa to okolo puberty, normálne sme rozmýšlali aj o genetike, či po niekom tú povahu nezdedil, skrátka, hľadali sme riešenia. Ale skončilo to pri akomkoľvek pokuse o komunikáciu s ním. On sa s nami vôbec nebaví a už vôbec nie o takýchto veciach. Jemu je úplne fuk čo povie mama, alebo otec. Ich slová, alebo rady preň nič neznamenajú. On sa proste cíti ako boh, ktorý zažil všetko, jemu nemá kto čo rozkazovať. Všetko vníma ako nejaké poučovanie, rozkazovanie a to on neznesie. Vie sa rozzúriť do nepríčetnosti. Predstavte si, že rodičov ponižuje aj na verejnosti. Konkrétne v práci, pred zákazníkmi /pracujeme spolu/. Minule mame vynadal preto, lebo sa ho spýtala do telefónu, keď bol so svojimi kamarátmi v aute, že "Kde ideš na našom aute?", na druhý deň jej naklial, že čo ho ponižuje pred kamarátmi, že či si on nemôže zobrať svoje /!/ auto, či ho ide kontrolovať a že to je jeho vec. Inak, nepije, nefajčí, určite nebere drogy, navonok vyzerá ako slušný chlapec, nik by o ňom nepovedal nič zlé, k cudzím ľuďom sa správa slušne, takýto je len k rodičom. K frajerke sa správa pekne, i keď si myslím, že ju má totálne omotanú okolo prsta, dievča je zamilované a robí, čo on chce. Viem, že toto vyrieši len jeho odchod z domu, osamostatnenie sa, ale tak sa stane až keď on bude chcieť. Naši mu to rozkázať, ani odporučiť nedokážu.
Zuzka, ďakujem ti za tvoj názor, plne s ním súhlasím. Máš vo všetkom pravdu. Veľmi sa bojím o rodičov o ich zdravie a hľadám riešenia, napríklad aj na edusane.