Odpovedal:
Petra
|
Re: Súvislosť s panickou poruchou ?
(číslo príspevku 91.491,
zo dňa 26.03.2006.
videné 293x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 91491:
Ahoj, no ja som nakoniec zacala brat lieky, lebo stavy uz boli na povazenie. Musim povedat, ze po mesiaci sa citim o nieco lepsie, nie som taka nervozna /ako pred vybuchom/ a aj stresove situacie zvladam o nieco lepsie. Velmi som sa bala zacat brat antidepresiva, ale zaroven som videla, ze takto to nema zmysel, panicka porucha znizuje kvalitu zivota a ja chcem zit rovnako ako pred vypuknutim tejto poruchy. Bala som sa neziaducich ucinkov, klop-klop, ziadne sa nedostavili. Obcas, naozaj obcas na mna pride nejaky ten atak, ale je to niekolkosekundova zalezitost, ktora aj dost rychlo vymizne /v porovnani pred zacatim liecby/, prirovnala by som to mozno ako keby mnou "presiel prud", samozrejme nie do pocitov ale co sa casu tyka. Pocity su pri tom ine, to sa zmenilo. Predtym mi byvalo na odpadnutie, busilo mi srdce, mala som dost zly pocit. Teraz je to uz len akoby pocit chvilkoveho zavratu, tepla a troska strachu z tychto pocitov, mierne zvyseny tlak a je po ataku. Verim, ze to prejde uplne a lieky vysadim. Mne to jedna pani MUDr. velmi pekne vysvetlila a ja som pochopila, v com je zmysel uzivania antidepresiv. Xanax, Lexaurin a ine "oblbovaky" su na pocit chvilkovej pohody, ale nevyliecia. Antidepresiva Ta tzv. "poskladaju", dostanes sa do chemickej rovnovahy a dosiahnes trvalejsi alebo trvaly efekt. Podstatou je aj hladat pricinu, preco si sa do stavu panickej poruchy dostal, a odstranit ju. Lebo sa moze stat, ze opat do toho spadnes. V tom pomaha psychoterapia.
|
|
|