Autor otázky: Petra
|
Súvislosť s panickou poruchou ?
(číslo príspevku 82.619,
zo dňa 25.01.2006.
videné 567x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 82619:
Mne diagnostikovali panicku poruchu pred rokom, ataky uz nie su take, ake boli, akoby som trochu voci nim zosilnela. Ale.... Stale mam v sebe strach, ktory mi niekedy az berie radost zo zivota. Priklad: idem na vysetrenie so sebou, bojim sa ako to dopadne, ci mi nahodou nezistia rakovinu. Umaram sa do vysledkov, ktore potom vyjdu dobre, tesim sa, vypustim to z hlavy, ALE uz sa zase zacnem zaoberat strachom z niecoho ineho - ci nie som chora napr. na inej casti tela, ako na tej,co bola vysetrovana alebo sa strasne bojim, aby nahodou tazko neochorela dcerka apod. Napadaju ma aj myslienky, co bude s rodinou, keby som ja ochorela, nedajboze umrela apod. Viem, ze su to velmi negativne myslienky, ktorych sa treba zbavit, lebo si mozem nieco privodit, ale nejak to nejde. Inak som dost vytazena po psychickej stranke v praci, s manzelom prekonavame zrejme krizu, som v poslednej dobe dost nervozna. Detstvo som mala stresujuce - otec alkoholik, mlatil mamu, potom sa rozviedli. Este aj svokra mi "natahuje" nervy. Navstivit psychologa sa chystam, ale este som sa tam nedostala. U psychiatra som bola, tam som dostala anxiolitika, ktore nemam odvahu brat. Co so mnou ? Ako sa mam zbavit toho neprimeraneho strachu ? Mam 33 rokov.
|
|
|