Odpovedal: aanka Re: čo je to so mnou , mám zo seba strach .... (číslo príspevku 91.463, zo dňa 26.03.2006. videné 438x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 91463: Ahoj, Nicol. Presne toto isté som prežívala ešte donedávna aj ja. Moja mama je tiež z tých, ktorí sa musia do všetkého starať, vedia dať človeku ranu pod pás len preto, že má iný názor a nestojí v pozore, keď to oni chcú. To by človek musel zažiť :(... Proste sme niekoľko rokov žili s mojim mužom v rodič. dome s ňou-do toho sa nám narodila dcérka...hrozné obdobie to bolo. Najhoršie, že na muža to zaposobilo tak zle, že už nechcel ani druhé dieťa, lebo to bolo obdobie plné stresu...asi je to nadlhšie, ale napr. keď malá zaplakala (každé jedno dieťa niekedy plače), mama pribehla, trhala mi ju z rúk a kričala do mňa, čo jej robím, že som neschopná matka......... 1000 podobných situácií by som mohla opísať. Proste sme to nakoniec vyriešili tak, že sme si vzali požičku a kúpili vlastný byt. Neboli sme na tom finančne dobre, musela som počítať s každou jednou korunou, na týždeň sme napr. mali 400.- a z toho sme museli vyžiť. Ale postupne sme to zvládli. A stálo to zato. Teraz máme svoj vlastný kľud, ja mám tie výbuchy nervozity už len občas a hlavne už každý deň neprežívam hrozné hrozné stresy. Teraz mám druhé dieťatko, som tiež na MD, ale prežívam to úplne inak ako pri prvom dieťatku, zariadim sa tak, ako to považujem za najlepšie, nik ma neprivádza do stavu, že nenávidím celý svet. Ale úprimne povedané, Nicol, tie spomienky a citlivosť na niektoré podnety ostali vo mne-na to by bol naozaj dobrý psychológ. Takže porozmýšľaj, či je naozaj také nereálne osamostatniť sa. Držím palce veľmi, veľmi.