Autor otázky: Nicol
čo je to so mnou , mám zo seba strach ....
(číslo príspevku 91.428, zo dňa 25.03.2006. videné 1185x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 91428:
Dobrý deň
chcela by som sa poradiť.Mám 26 rokov a momentálne som prvý rok na MD. Neviem ako presne nazvať svoj problém a už vôbec ako ho vyriešiť. Mám 7 mesačnú úžasnú dcérku, vynikajúceho a milujúceho manžela.Sú pre mňa celý svet. Mój problém je v tom že už pár mesiacov od pôrodu /cca. 5 mesiacov/ sa prestávam ovládať, kričim, hneď ma všetko rozčúli- nahnevá,mám neskutočné výkyvy nálad,stavy kedy mi je všetko jedno a naopak kedy sa všetkého o všetko bojím sa dokážu v priebehu jednej hodiny rýchlo meniť. čo je ale horšie začínam v sebe pociťovať obranný reflex "Keď mi niekto ublíži musím sa brániť a ublížiť rovnako." Doteraz som takéto stavy nemala a začínam sa báť sama seba achvíle keď sa prestanem ovládať. Svoje dieťatko veľmi ľubim a nikdy by som mu nechcela ublížiť ani psychycky ani fyzicky preto som sa rozhodla s tým niečo urobiť kým nie je neskoro a kým sa dokážem ovládať a potláčať to v sebe. Všetko možno pramení v mojom nie práve šťastnom detstve pri ktorom si okrem bitiek, nadáviek a ponižovania zo strany mojej matky na nič nespomínam. Problém je v tom že ani dnes sa od matky neviem oslobodiť keďže nám finančná situácia nedovoluje ísť bývať do vlastného. Stále bývam v rodičovskom dome aj keď v byte so samos. vchodom no dvor je spoločný, nechcené návštevy mojej matky pravidelné a takmer stále sa končiace hádkou keďže si myslí že ešte stále má právo zasahovať mi do života a vychovávať po svojom moje dieťa. Nechcem byť zlou matkou a ublížiť môjmu dievčatku tak ako ubližovali mne. Poradíte mi ako ďalej? Je potrebné v mojom prípade vyhľadať odbornú pomoc alebo to prejde zrazu ako sa to zrazu "objavilo?" Už nechcem kričať,hádať sa a ubližovať manželovi a dcérke.