Odpovedal: Jana Re: Psychológ ? a snaha otehotnieť... (číslo príspevku 86.698, zo dňa 17.02.2006. videné 452x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 86698: Ahoj Lubka, viem ako sa citis. Mam svoju pestru story za sebou. U nas sa vsetko zacalo tym, ze som nemohla otehotniet. Nasledovalo mnozstvo vysetreni, nakoniec sa nam to podarilo po umelom oplodneni, po 6 rokoch. Ostala som na rizikovom, ale netesili sme sa dlho. Zacala som mat problemy - spinenie, nadmerne vracanie, bola som aj v nemocnici. Vsetko sa skoncilo v 14. tyzdni, ked mi povedali, ze plod odumrel. Bol to sok, to Ti nemusim ani hovori, ved to poznas. Nasledovalo vyvolanie potratu -bolesti boli neuveritelne silne, silnejsie nez pri porode. Po prichode domov som sa psychicky zrutila, stale som plakala, nevladala som zit. Vtedy sa ma manzel opytal: ako chceme dalej zit. A ja som sa po tejto "facke" prebrala. Naozaj som to potrebovala. Zacala som chodit do prace, povedala som si, ze to opat skusime /ale u nas aj s lekarskou asistenciou/, brala som vitaminy, proste som sa zviechala ako som vedela. O 6 mesiacov som otehotnela, prirodzenou cestou ! Bola to radost, ale na moje velke prekvapenie tu radost vystriedal obrovsky strach, taky strach z tehotenstva, ze dovtedy som nic take necitila. Neuveritelne som sa bala a to az tak, ze som citila, ze psychicky to nezvladnem. Ani som to nezvladla. Podstupila som interupciu !!!! Na to som sa opat psychicky zlomila, ale inou formou - neuveritelne vycitky svedomia, pozerala som sa na to, ako sa manzel tym trapi /toleroval moje rozhodnutie/ a doslo to tak daleko, ze som si namyslala rozne veci apod. CHodila som k psychologovi. Po roku a pol som opat otehotnela prirodzenou cestou. Avsak bolo to uplne nieco ine. Pokojne som zvladala zaciatky, aj ked som sa bala ,ale nebolo to take intenzivne a velmi som sa tesila na dietatko. V 16. tyzdni som absolvovala serklaz, lebo som dostala predcasne kontraktie - tiche, necitila som ich. Ostala som doma az do porodu. Bolo tiez tazke byt doma a cakat, trpnut s kazdou kontrolou,ci je vsetko v poriadku. Vsetko sa vydarilo a ja som dcerku donosila. Dnes je z nej uz skolkarka a robi nam velku radost. Zo mna je uzkostliva mamicka, ktorej nahana strach uz i najmensi zdravotny problem, ale dcerku si naplno uzivam. A co moja psychika ? Kratko po porode som bola donutena nastupit do prace na 4 hodiny, moja mama mi varovala malu, teraz paradoxne som castejsie doma s dcerkou ako v praci. V praci stresy + moje vycitky ze som odisla skoro do prace /aj ked si racionalne uvedomujem, ze moja dcerka nicim nie je ukratena, venujem sa jej maximalne, mame medzi sebou velmi dobry vztah/, moja vytazenost v praci a v domacnosti, nezhody s manzelom, so svokrou, k tomu este spomienky na tie dve neuspesne tehotenstva - to vsetko sa dnes podpisalo dvomi slovami - Panicka porucha, ktoru mi diagnostikovali pred rokom. Ale som neuveritelne stastna, ze mam zdravu, peknu a sikovnu dceru a dakujem Bohu za nu. Chcela by som aj druhe, pre dcerku surodenca, lebo samej je smutno, ale neviem, ci naberiem odvahu. Takze to je moj pribeh. Reakcie na príspevok: Re: Psychológ ? a snaha otehotnieť... (364x, Luba, zo dňa 2006-02-17)